Fantázia detí predškolského veku nepozná žiadne hranice. Väčšina komunikuje s hračkami, ktorým pripisuje ľudské vlastnosti. Rozprávajú sa s bábikami, plyšovými mackami a autíčkami. Pristupujú k ním rovnako ako k reálnym živým kamarátom.
Deti mávajú niekedy aj kamarátov, ktorých my dospelí nevidíme. Takýto kamaráti môžu mať podobu fantazijnej bytosti, človeka alebo zvieraťa. S nimi sa deťúrence rozprávajú o všetkom. Ako pôjdu spolu na výlet, ako si postavia domček z kociek alebo aj o tom, čo ich trápi. Výhodou, či už imaginárnych alebo personifikovaných priateľstiev je to, že i takouto formou si môžu deti trénovať sociálne zručnosti. Učia sa spolupráci, zodpovednosti, starostlivosti a zároveň rozvíjajú svoje komunikačné schopnosti.
5 dôvodov, pre ktoré si môžu deti vytvárať imaginárnych priateľov:
1. majú veľkú predstavivosť a bohatú fantáziu
2. sú vysoko kreatívne
3. pomáha im to lepšie zvládať obavy, spracovávať záťažové situácie, traumatické zážitky
4. nudia sa
5. cítia sa osamelo
Prirodzenou súčasťou vývinu fantázie detí môžu byť vymyslení priatelia, no nie vždy musí byť neviditeľná bytosť len výplodom predstavivosti. Niektoré deti majú schopnosť vidieť, či počuť aj reálne existujúce, no našimi zmyslami bežne nevnímateľné entity.
Týmto psychickým schopnostiam sa hovorí aj senzibilné, mediálne. Deti môžu vidieť, počuť, alebo priamo komunikovať s duchmi, anjelmi, či inými bytosťami z odlišných dimenzií bytia, než je tá naša. Po čase, s pribúdajúcim vekom, sa táto schopnosť u väčšiny deti vytráca. S veľkou pravdepodobnosťou sa na imaginárnych priateľov, ani na bytosti z iných dimenzií, nebudú pamätať. A ak sa táto schopnosť predsa len nestratí, netreba sa toho báť. Môže ísť o poslanie, ktoré vaše dieťa dostalo do vienka a ktoré sa časom naučí využívať na pomoc ľuďom.
Ak by ho to traumatizovalo natoľko, že by ste si s tým sami neporadili, vyhľadajte odbornú pomoc. Kým dieťaťu neviditeľný kamarát nespôsobuje psychickú alebo fyzickú ujmu, môže to byť veľká zábava. Stačí, keď budete túto „hru“ hrať s ním. Samozrejme, stanovte určité pravidlá a bezpečnostné hranice, ktoré by nemalo prekročiť ani dieťa, ani jeho „kamarát“. Vypytovaním sa na „kamaráta“ môžete zistiť napríklad aj to, po čom váš potomok túži, čo ho zaujíma, z čoho má obavy. Určite však existenciu „kamaráta z iného sveta“ nepopierajte.
Nezosmiešňujte a nepresviedčajte dieťa o tom, že si ho iba vymyslelo. Váš pozitívny postoj mu pomôže lepšie zvládnuť najčarovnejšie obdobie vývinu, ktorého súčasťou je úchvatná fantázia plná prekvapení. A kto vie, možno z vašej ratolesti raz vyrastie úspešný umelec, vedec alebo vynálezca. 🙂
Foto: depositphotos.com
