Čo je zlé na tom, že máme obavy z očkovania? Prečo, keď sa zveríme lekárom, reagujú mnohí slovami: „Buď dáte dieťa zaočkovať alebo si hľadajte iného lekára! Ak očkovanie odmietnete, nahlásim vás úradom a zaplatíte pokutu!“ Malo by byť predsa povinnosťou lekára komunikovať s rodičmi a o všetkom ich informovať. Alebo nie?
Očkovanie, a vôbec všetky medicínske témy, sú pre naše neodborné hlavy hotová španielska dedina. Tváriť sa, že bez vzdelania a praxe dokážeme všetko za pár dní či týždňov pochopiť a potom lekárovi oponovať tým, čo sme si naštudovali poväčšine na internete, je trúfalé. Mnohí rodičia to však robia! No uznajte sami, vás by to nenaštvalo? Niet sa potom čo diviť, že niektorí lekári už naozaj nemajú chuť s rodičmi diskutovať.
Čomu veríme?
Všetkému! Žiaľ, dnes ľuďom chýba zdravý úsudok, lebo informácií z každej strany sa na nás valí toľko, že pod náporom emócií dokážeme uveriť čomukoľvek. Mamy to majú ešte o čosi zložitejšie. Všimli ste si, že odkedy máte deti, dojímajú vás situácie, nad ktorými ste kedysi len mávli rukou? Alebo že sa omnoho viac bojíte? V puberte ste div neskočili bungee jumping, túlali ste sa do rána po meste, prijali ste pozvanie na kávu od úplne neznámeho fešáka. Dnes chce ísť váš drobec na kolotoč a už máte žalúdok ako na vode. Čo ak spadne? Alebo sa kolotoč odtrhne? V hlave vám behá jeden katastrofický scenár za druhým. Mamy sa skrátka boja.
Každá reklama, každý článok určený mamám, hrá na city. Inak tomu nie je, ani keď príde reč na očkovanie. Lekári nás strašia chorobami a pokutami, tí proti očkovaniu zase katastrofickými následkami. Ako sa z toho nezblázniť a urobiť si v tom raz a navždy jasno?
Žiadne katastrofy nehrozia
Na internete sa s obľubou šíria srdcervúce príbehy o tom, ako deťom po očkovaní diagnostikovali vážne ochorenia – autizmus, epilepsiu, poškodenie mozgu a mnoho iných. Mnohé z nich sú len vymyslené. Nechceme nijako zľahčovať situáciu rodín, kde majú takto ťažko choré dietky, no očkovanie na tom svoj podiel nemá. Ako to vieme s takou istotou? Skúste sa zamyslieť. Kto by si vzal na triko, že sa ročne zaočkujú milióny detí niečím, čo poškodzuje mozog? Ak by sa aj niekto na také čosi odvážil, prečo nemajú všetky deti alebo aspoň väčšina nejakú vážnu diagnózu po očkovaní? Očkovanie ľudia vymysleli preto, aby chránilo, nie aby škodilo. Ak s tým očkovanie nesúvisí, ako je teda možné, že sa zvykne odhaliť tak závažné ochorenie po očkovaní?
Keď dáte dieťatko zaočkovať, všetko, čo sa stane potom, sa stane po očkovaní. Spadne na ihrisku, dostane angínu, pôjde do školy, zmaturuje, to všetko sa stane po očkovaní. Treba preto rozlišovať po očkovaní a „po očkovaní“. Nežiaduce účinky nastupujú väčšinou ešte v ten deň, prípadne pár dní potom, s výnimkou očkovania proti osýpkam, ružienke a mumpsu, tam to môžu byť až dva týždne. Pokiaľ sa teda vaše dieťatko vyhádže, dostane horúčky alebo sa u neho nebodaj objaví nejaká závažnejšie diagnóza, povedzme po mesiaci, s očkovaním to nemá nič spoločné. V čase očkovania a nejaký čas pred ním a po ňom nežije drobec v bubline, ktorá by ho oddeľovala od nástrah okolitého sveta. Nesie si so sebou gény, ktoré dostal do vienka, útočia na neho rôzne baktérie a vírusy, takže sa môže stať, že sa práve v tom období prejaví aj iné ochorenie. Najväčší očkovací nápor je tak prvý rok a pol, za ktorý sa dá u dieťatka odhaliť veľa odchýlok a zdravotných problémov, keďže v tom období dochádza k najväčším pokrokom. Často ide len o náhodu, kedy u dieťatka prepukne nejaké ochorenie a v tom čase aj absolvuje očkovanie.
O čom lekári nehovoria
„Mamička, dieťatko môže mať po očkovaní teploty, opuch a bolesť v mieste vpichu. Podávajte mu lieky na zníženie horúčky a dávajte obklady,“ týmito slovami vás vyprevádza lekár po očkovaní z ambulancie. Ale veď z tohto strach nemáte! Teploty a opuchy sa dajú zvládnuť a počítate s nimi. Čoho sa teda bojíte? Že bude dieťatko v ambulancii plakať? Veď plače vždy, keď ho niečo bolí. Alebo máte obavy, že vám nikto nevie zaručiť, ako drobec očkovanie zvládne? S tým sa, žiaľ, musíte zmieriť. Nikto vám nezaručí, že nehavarujete, a aj napriek tomu nenecháte auto na parkovisku a nejdete na autobus. Nikto vám nezaručí, že drobec nespadne z preliezky a predsa idete na ihrisko. Takéto záruky jednoducho v živote nečakajte. Prečo lekári nepovedia viac? Možno je to tým, že každá vakcína má iné nežiaduce účinky a spomínať ich všetky, to by mohlo rodičov ešte viac vystrašiť. Lekári sa tak zameriavajú na tie najbežnejšie, s ktorými sa vo svojej ambulancii stretávajú.
Čo by sa mohlo stať
Skúste na chvíľu uvažovať bez emócií, vyhnite sa srdcervúcim príbehom a katastrofickým diskusiám a nestupňujte v sebe zbytočné obavy. Napokon možno sami zistíte, že strach nebol na mieste. Zamerajte sa len na to, čo čaká vaše bábätko. Každá vakcína má príbalový leták a v ňom zoznam nežiaducich účinkov, tak si urobíte najlepší obraz o tom, čo sa môže a nemôže po očkovaní udiať. Ak neviete, aké očkovanie je najbližšie na programe, malý prehľad si môžete pozrieť aj tu. Pamätajte tiež na to, že nech už vaše dieťatko zareaguje akokoľvek, všetko je dočasné a žiadny ležiak na hadičkách z neho určite nebude.
Úplne najhorší scenár by bol, keby bábätko dostalo anafylaktickú reakciu, ktorá sa našťastie vyskytne len u jedného z milióna. Ide o alergickú reakciu, ktorá sa prejaví poklesom tlaku a výrazným zhoršením dýchania. Predvídať ju nedokáže nikto. Je to ako, keď ste alergický na arašidy a zistíte to až potom, ako ich zjete. Po očkovaní preto zostaňte v okolí ambulancie aspoň 30 minút. Pri anafylaktickej reakcii je totiž potrebné podať adrenalínovú injekciu, inak dôjde k zástave dýchania. Ale neplašte sa, dôležité je o tejto skutočnosti vedieť a keď nastane, rýchlo konať.
Čokoľvek, čo sa doma udeje nasledujúcich pár dní a budete mať pocit, že to nie je s kostolným poriadkom, riešte bez váhania s detským lekárom. Môžete byť svedkom hysterického a neutíšiteľného plaču, dieťatko nebude vedieť zaspať aj napriek strašnej únave, alebo naopak, prespí neobvykle dlhý čas. Často sa stáva, že deti sú po očkovaní ako vymenené, sú viac mrzuté, plačlivé, môžete sa dokonca stretnúť s tým, že dieťatko sa prestane usmievať, bľabotať, pretáčať sa, chodiť, skrátka čokoľvek, čo doposiaľ robilo. Netreba z toho hneď robiť tragédiu, aj keď takéto veci sú vždy pre rodičov nepríjemné, dieťatku skrátka treba dať čas. Aj keď je choré, nenútite ho robiť kotrmelce, ale snažíte sa mu vytvoriť pokojné a príjemné prostredie na zotavenie. No a očkovanie je čosi podobné. Jeho imunita sa práve učí bojovať s niečím novým a je úplne prirodzené, že to na dieťatku vidieť. Treba sa obrniť veľkou trpezlivosťou, pozbierať v sebe všetku silu a energiu, byť tu len pre neho a pomôcť mu zvládnuť to. Všetko je dočasné a zmeny, ktoré momentálne prežívate, pominú.
Ak vaše dieťatko zareaguje prudšie, váš lekár môže odporučiť ďalšie očkovanie pod dohľadom. To by znamenalo, že vás na jeden deň hospitalizujú a v prípade, že sa objavia nežiaduce účinky, dieťatku podajú lieky. Drobec by tak mohol ďalšie očkovanie zvládnuť lepšie a vy by ste boli určite pokojnejšia, že ho máte v rukách odborníkov.
Nech všetko prebehne hladko a vaše dieťatko si z očkovania odnesie len benefity, pre ktoré sme toto celé museli v detstve absolvovať aj my.
Foto: freepik.com, pixabay.com, pixnio.com
