V dobe rastúceho trendu odmietania očkovania a podkopávania jeho významu a užitočnosti, nezaškodí načrieť do celkom nedávnej minulosti a dať slovo aj tým, ktorým „bežné detské“ choroby vzali niekoho drahého. Jedným z nich je aj obľúbený spisovateľ Roald Dahl. Osýpky si vyžiadali život jeho 7-ročnej dcéry Olivie.
Duševný otec Charlieho z továrne na čokoládu prišiel o jednu z najbližších bytostí v roku 1962, pričom spisy, v ktorých na toto temné obdobie života spomína, vznikli až 24 rokov po tejto udalosti. V nich opisuje posledné dni s dcérkou a priebeh jej choroby. Dajme mu teda slovo.
„Olivia, moja najstaršia dcéra, dostala osýpky, keď mala sedem rokov. Pamätám sa, ako som jej čítaval v posteli, zatiaľ čo choroba postupne prebiehala a nejako obzvlášť som sa neznepokojoval,“ píše.
Spisovateľov nedostatok znepokojenia je pochopiteľný, keďže vo väčšine prípadov deti prekonajú ochorenie bez vážnejších komplikácií. Koniec koncov, osýpky sú dodnes mnohými ľuďmi považované za chorobu s ľahkým priebehom, z ktorej sa dostane každý. A pritom aj príklad rodinnej tragédie Roalda Dahla dokazuje, aký ťažký omyl to je. Ale nechajme spisovateľa spomínať.
„Potom jedno ráno, keď to vyzeralo, že sa uzdravuje, som sedel pri nej na posteli a ukazoval som jej, ako sa vyrábajú malé zvieratká z farebných papierikov. Vtedy som si všimol, že keď prišiel rad na ňu, jej prsty a myseľ nespolupracovali a nedokázala z tých papierikov nič vyrobiť. Spýtal som sa jej, či sa cíti v poriadku. Som ospalá, odpovedala mi. Za hodinu sa ocitla v bezvedomí. O 12 hodín neskôr bola mŕtva.“
Dahl ďalej píše: „Olivií som venoval dve z mojich kníh. Prvá bola kniha Jakub a obrovská broskyňa. To bola ešte nažive. Druhou knihou bola Kamoš obor, venovaná jej pamiatke po tom, čo zomrela na osýpky. Obe majú na začiatku jej meno. A viem aká šťastná by bola, keby sa nejakým spôsobom mohla dozvedieť, že jej smrť pomohla zachrániť mnoho detí pred chorobou a smrťou.
Úmrtie dievčatka totiž prispelo k debate o dôležitosti a prospešnosti očkovania. Na margo tejto problematiky sa Dahl vyjadril doslova: „je to takmer zločin, nechať svoje dieťa bez imunizácie.“ Autorova manželka a matka Olivie povedala, že Roalda smrť dcéry tak zničila, že o nej už nikdy nehovoril. Iba písal. A spomínal.
„Prišiel som do nemocnice. Vošiel som dnu. Dvaja doktori za mnou prišli do čakárne. Ako sa má? Bojím sa, že je príliš neskoro. Išiel som do jej izby. Už bola zakrytá. Doktor povedal sestričke, aby odišla. Nechajte ho samého. Pobozkal som ju. Bola teplá. Vyšiel som von. „Je teplá,“ povedal som doktorom v hale. „Prečo je taká teplá?“ „Samozrejme,“ povedal. Odišiel som.“
Tieto trochu zmätočné slová sú plné bolesti, ktorú cítiť z každej slabiky. Žiaden rodič by nemal prežiť svoje dieťa a už len spomínať na jeho úsmev a objatie. Najmä ak sa tomu dá predísť.
A čo vlastne zabilo Dahlovu dcéru? Veď osýpky sú len také „pupienky“, tak ako to, že bol zasiahnutý jej mozog? Za všetkým stála osýpková encefalitída, ťažká komplikácia spôsobená vírusom osýpok. Laicky povedané, ide o zápal mozgu, ktorý sa vytvára 3-10 dní po objavení výsypu. Objaví sa u 1 z 1000 nakazených a u každého tretieho pacienta treba rátať s doživotnými následkami. Ak teda prežije. Úmrtnosť je totiž relatívne vysoká, až 25%.
Zaočkovanosť už u nás klesla pod hranicu kolektívnej imunity a podľa mnohých odborníkov je epidémia len otázkou času. A ktoré dieťa prežije bez ujmy a ktoré bude s chorobou bojovať a možno prehrá, bude len otázkou šťastia.
Zdroj: independent.co.uk, wiki.szsbb.eu | Foto: independent.co.uk, pexels.com
