Byť dôsledný. O to sa snaží každý jeden rodič. Trvať si vždy na svojom a docieliť, aby si dieťa upratalo izbu, napísalo úlohy, malo dobré známky, zjedlo to, čo má naložené na tanieri. Na deti je vyvíjaných niekedy tak veľa požiadaviek zo strany rodiča, že sa zabúda na to podstatné. Byť dôsledný v láske, správať sa vždy láskyplne, tak aby dieťa nepochybovalo o tom, že je milované za každých okolností.
Aj vtedy, keď donesie zo školy zlú známku, aj keď rozbije okno, tiež vtedy, keď sme na neho nahnevaní. Veľmi pekne to vyjadrila rodinná poradkyňa a terapeutka Naomi Aldortová, autorka knihy Vychovávame deti a rastieme s nimi, keď v kapitole o dôslednosti uverejnila báseň od Brucea Lintona:
Okno
Odchádzal som do práce
na prednášku
ukladal som si poznámky do aktovky
keď lopta preletela
cez okno
a sklo sa rozletelo
na milión ostrých kúskov
po celej obývacej izbe.
V tej chvíli
sa vo mne začal vzmáhať hnev
hnev že v dome je neporiadok
a koľko peňazí bude stáť
oprava okna,
pár dní budeme žiť
s kartónom alebo preglejkou
namiesto skla
a myslel som na to
ako preboha vôbec
to sklo uvidíme
a bol som čoraz nahnevanejší
keď bolo jasné
že na prednášku prídem neskoro.
Začul som tvoje malé štvorročné
nožičky bežať po schodoch.
Uvidel som tvoje ručičky
otvárať dvere
tvoje oči sa na mňa pozreli
so slzami, zvedavo.
A v tej chvíli sa príbeh zmenil.
Vzal som ťa do rúk.
„Nestalo sa ti nič
to je len okno
dáme ho zaskliť
hlavne že sa ti nič nestalo
iba to je pre mňa dôležité.
Je to iba sklo,
ty si môj syn.
A ja ťa milujem
poďme po metlu.“
foto: pixabay.com
