Ako sa správať k ustráchanému dieťaťu? Ako rešpektovať jeho pocity bez toho, aby sme umocnili strach? Tieto a ešte mnohé ďalšie otázky sa vynoria rodičom, ktorí majú doma malých „bojkov“. Dôležité je, aby sme zaujali správny postoj v správnu dobu.
Stáva sa, že aj tie najlepšie mamy a otcovia, sú niekedy zo situácie zúfalí a začnú uvažovať negatívne. Vtedy sa na dieťa prenesú všetky vaše obavy a neistoty a ešte viac sa utiahne. Čo teda robiť alebo nerobiť pri úzkostlivých deťoch?
1. Neodstraňujme strach
Nie je dôležité úplne sa zbaviť strachu, ale naučiť dieťa svoj strach ovládať a riadiť. Obrovskou pomocou pre takéto dieťa je naučiť ho prijať a tolerovať. Takto postupne nadobudne istotu a samé dokáže napredovať.
2. Nevyhýbajme sa stresorom
Žiaden rodič nechce vidieť svoje dieťa smutné a nešťastné, ale nie sme oprávnení kvôli tomu odstraňovať všetky stimuly a podnety, ktoré strach vyvolávajú. Keď sa dieťa dostane do nepríjemnej situácie a začne sa báť, začne plakať. Ak zareagujeme tým, že svojho „bojka“ vezmeme preč alebo odstránime stresor (bez akéhokoľvek vysvetlenia), dieťa si to zapamätá. Osvojí si tento vzorec správania a vždy bude vyžadovať rovnaké reakcie. Nemá dôvod akceptovať svoj strach a bojovať proti nemu.
3. Upevňujme sebadôveru
Vždy vyjadrujme pozitívne ale zároveň realistické očakávania. Samozrejme nemôžeme sľubovať veci nemožné. Môžeme však povzbudiť sebadôveru dieťaťa a vyvolať v ňom pocit istoty. Nech sa pustí do čohokoľvek, všetko zvládne a všetko dobre dopadne. Ak bude pri tom cítiť strach, vždy sme tu pre neho.
4. Rešpektujme pocity
Dôležité je pochopiť, že potvrdenie neznamená vždy súhlas. Ak sa dieťa obáva určitej situácie, rešpektujme to. Môžeme potvrdiť, že má dôvod cítiť sa vystrašene, ale to neznamená, že s tým súhlasíme. A nebudeme sa danej situácii kvôli strachu vyhýbať. Vyjadrime dieťaťu, že chápeme a rešpektujeme jeho pocity, že všetko je v poriadku a my budeme stáť vždy pri ňom.
5. Dávajme správne otázky
Veľmi dôležitý je rozhovor. Pobádajme dieťa k tomu, aby nám čo najviac rozprávalo – o tom, čo má alebo nemá rado, na čo sa teší. Pýtajme sa na jeho pocity. Nedávajme však priame otázky, ktoré nabádajú rozmýšľať o tom, že sa niečoho môže báť. Nepýtajme sa, či sa bojí konkrétnej nepríjemnej situácie. Namiesto toho skúsme zistiť, čo si o tom myslí a ako sa cíti.
foto: pixabay.com
