Stretli ste ho, možno v autobuse, na prechode pre chodcov, pri nákupe, na párty, vystúpení skupiny Kabát alebo sa motal celkom nenápadne okolo vás a vy ste zistili – VEĎ ON JE TEN PRAVÝ.
A tak ako sa havinovia pri prvom stretnutí nenápadne oňuchávajú, vrabce na seba čvirikajú a jelene zvedú parohatý súboj, vy sa pomaly približujete k svojmu idolu. Prvé kávičky, kinečko, múdre debatky s cieľom zapôsobiť na toho druhého, nenápadne sa dotýkate a pri stretnutí s ním vám lietajú v bruchu motýliky -verzia pre jemné romantické duše, tým tvrdším realisticky založeným tam hrmocú tryskáče krížené s helikoptérami.
Krása nevysvetliteľná, neuchopiteľná, nezvečniteľná na žiadnom plátne – nebo je modrejšie ako modré. Slnko súkromné – svieti iba pre vás dvoch. Prechádzate po prechode na červenú a nezrazí vás ani kamión vezúci potraviny do nákupných centier. Nič nie je nemožné. Po pár mesiacoch alebo rokoch sa z výletu do raja stáva cesta do súkromného pekla. Kde zmizol váš princ, Superman, Romeo, Mister Dokonalý, Muž s piatimi P??????
Je stále pri vás, len nastúpili zákonitosti silnejšie ako gravitácia vo vnútri zemského jadra. A podobne ako neovplyvníme gravitáciu, nevieme zmeniť ani to, čo sa nám deje v hlave. Skrátka a jasne: „Čo nosíme pod pokrývkou z vlasov, čiže v hlave, to vnímame, vidíme a prežijeme vo svojom svete.“
Začíname ako každý pri narodení, do mozgu sa nám namotal genetický odkaz našej mamy a otca, ale v podstate sme čistý, nepopísaný list papiera. Jednou z možností a odpovedí, prečo nám partnerské vzťahy fungujú ako fungujú môžeme hľadať v našej výchove. Dieťa sa vyvíja, je ako nová špongia, ktorá rýchlo nasáva všetko, čo sa v okolí deje. Rastieme, rozvíjame sa nielen po stránke telesnej ale dostávame podnety aj do šedej kôry mozgovej. Môžeme zaklincovať tento krátky odsek jednoduchou definíciou:
„Všetko, čo sme doma prežili, videli a počuli stalo sa betónovým základom pre naše budúce fungovanie v živote.“
Uvedieme na príkladoch:
Dcéra alkoholika si nájde partnera alkoholika, dcéra dominantnej matky sa stane generálom vo vlastnej rodine. Tam kde rodičia kupujú darčeky pre vlastné deti, aby zamaskovali nedostatok času stráveného s nimi, bude pre tieto deti samozrejmé v dospelosti robiť presne to isté. Keď sa vaša mama bojí svojho dominantného partnera, je veľká pravdepodobnosť, že aj vy pocítite väčší strach pri nahnevanej reakcii vašej polovičky. Zistíte, že rozvaľujúci muž na gauči vás irituje presne tak ako váš otec, ktorý nemal vôbec čas sa s vami hrať, lebo bol stále „unavený“.
Váš partner však po odrobenej dvanásťhodinovej šichte unavený je a s deťmi sa hráva 70-krát častejšie ako váš otec, ale vo vás vrie horúca láva, keď ho vidíte dávať si na gauči svojich dvadsať. Tak dlho ste hľadali muža svojich snov, a zrazu zistíte, že miesto slovo „čokoláda“ používa „čukoláda“ presne ako váš otec! Je to iba náhoda? Domnievame sa, že nie.
„Náš súčasný stav žitia je vlastne odrazom stavov minulých.“
Kamaráti, partneri, pocity sú vlastne odrazovým mostíkom stavov, ktoré sme už prežili. Nepíšeme tu o minulých životoch v 15., 16. a 17. storočí alebo storočí pred Kristom. Tieto stavy sa nám stali v živote súčasnom, možno pred pár rokmi, alebo mesiacmi.
Uvedieme na príkladoch:
Žena alkoholika sa konečne po dlhých úporných ťahaniciach rozvedie. Možnosť, že jej ďalší partner bude opäť alkoholik sa nevylučuje. Poučila sa z prvého výberu, tak nový partner nie je alkoholik, bohužiaľ sa z neho vykľul gambler. Dcéra dominantnej matky nie je generálom iba v súkromnom živote, je ním aj pri posedeniach s priateľmi alebo v pracovnom nasadení. To, že vo vás zvýšený mužský hlas vyvoláva strach, nezamaskujete ani v živote mimo okruh rodiny. V práci sa cítite lepšie pod vedením ženy a na futbal zásadne nechodíte. Nie preto, že futbal je nudná hra a futbalisti sú škaredí a hlúpi, /aj keď to ustavičné hlavičkovanie s loptou sa na nich podpísalo/, prekáža vám krik rozzúrených fanúšikov mužského pohlavia. A predstavte si ono aj ten váš syn si včera do škôlky pýtal „čukoládku“.
No fialový hnus. V našej hlave totiž existuje zdroj nášho chovania a nášho prežívania. Preto ak sa rozhodneme zostať vo vzťahu, v ktorom sa stále máme radi a vážime si jeden druhého, opakujeme ešte raz, stále sa máme radi a vážime si jeden druhého, je dôležité začať upratovať našu hlavu od bahnových nánosov svojich vychovávateľov.
Mimochodom, ten pravý kľúč ako obstáť vo vzťahu, si každý nosí sám v sebe. Musíme prestať hľadať pocity radosti a uspokojenia z lásky, po ktorých tak dlho túžime, v našom partnerovi, ale uvedomiť si, že sú priamo v nás.
Foto: Pixabay
