Je všeobecne známe, že deti a ich aktivita sú presným odrazom toho, akí sú rodičia. Platí to o aktivite fyzickej, ale aj verbálnej.
Čím ďalej, tým viac sa objavujú deti, ktoré aj po nástupe do škôlky neprehodia veľa slov. Mnoho mamičiek kvôli tomu doslova kolabuje, pretože si nevedia dať rady. Najskôr si však položme otázku: “Nemôžeme za to určitým spôsobom my samy?”
Neodpovedajme len na mimiku a gestá
Po dosiahnutí dvoch rôčkov by malo dieťatko byť schopné poskladať už nejaké to slovíčko a označiť veci, s ktorými prichádza najčastejšie do kontaktu. No veľmi často sa stáva, že na tú vec neustále len ukazuje a my mu samozrejme odpovedáme a keď niečo chce, od nervozity a netrpezlivosti mu tú vec podáme bez toho, aby nám to povedalo. Robíme správne? Určite nie. Zvykne si na to a potom môžeme darmo očakávať, kedy sa mu rozpletie jazýček. Skúste metódu: Nerozumiem, neviem, nepoznám, nevidím, čo mi ukazuješ, povedz mi to. Bude nútené použiť vlastné ústočká a označiť predmet, ktorý od nás chce, aby sme mu ho podali či dali.
Slovné hádanky a hry
Ďalšou metódou na rozviazanie jazýčka u detičiek sú slovné hry. Je nespočetné množtvo CD, DVD, knižiek, kde takéto hry sú a ktoré sú ľahko zapamätateľné. Najlepšie sú však tie DVD a CD. Tie dieťatko môže počúvať, sledovať, čo sa mu ľahšie zakóduje do hlavičky.
Netlačte na drobčeka
Každé dieťatko začne kombinovať slovíčka vtedy, keď uzná za vhodné. Porovnávaním a stresujúcim tlakom nič nedosiahnete. Maximálne znepokojíte seba, aj dieťatko. Vo všeobecnosti platí, že pokiaľ nezačne samo rozprávať do 3 – 4 rôčkov, až potom treba zháňať odbornú pomoc (logopéda).
Komunikujte s ním, vyžadujte odpovede
Ak chcete, aby sa vaše dieťatko naučilo rozprávať, presnejšie aby sa naučilo neskôr správne rozprávať, nepodceňujte komunikáciu. Nerozprávajte sa s ním „bábätkovsky“, používajte slovíčka zreteľne, artikulujte, ono to od vás odchytí. Zvykne si. Každú vec, s ktorou príde do kontaktu, hneď pomenúvajte. Zakóduje si to.
Keď niečo od neho vyžadujete, snažte sa o to, aby vám aj odpovedalo. Je jedno, či slabične, či rovno slovne. Každý pokrok je pokrok. Hlavne sa snažte o to, aby vám samo začalo klásť otázky a vy sa snažte čo najlepšie odpovedať. Pokojne mu klaďte otázky aj vy, nech si začne formovať tvorbu odpovedí vo forme slov, neskôr viet. Tým sa mu komunikácia len zlepší.
Nepodporujte ho v lenivosti
Veľakrát ide v prípade detičiek, ak nerozprávajú, o formu lenivosti. Očakávajú, že nemusia toho veľa nahovoriť, pretože mama rozumie a „Ja sa teda namáhať nemusím“. Nie je to tak. Zbytočne mu spomalíte vývin reči. Veľakrát totiž to rodič urobí tú chybu, že chce mať čím skôr pokoj, a teda nevenuje reči svojich detičiek toľko pozornosti. Preto je potrebné zopakovať: Venujte sa mu. Oplatí sa vám to a predídete množstvu stresu.
Nepodceňujte komunikáciu a reč už od útleho veku
To, ako sa nielen k svojej ratolesti správate, ale aj s ňou komunikujete a či vôbec komunikujete, ovplyvní vývin nasledujúcich mesiacov a situácií. Je dôležité opakovať slovíčka a spojenia už v období, keď dieťatko príde na svet a začne vnímať. Mozog je flexibilná vec, a predovšetkým je možné doň mnoho dostať, zakódovať.
Zhrňme si teraz obdobia, v ktorých (a najmä akým spôsobom) by sa mala reč u dieťatka vyvíjať:
Do 9 mesiacov: Je to hlavne mimika, gestikulácia, pomaly začína reagovať na slovíčka, rozumie im.
1 rôčik a vyššie: Prvé slabiky, jednoslabičné slovíčka ako mama, tata, nono…
2 rôčky a vyššie: Ideálna je už tvorba jednoduchých krátkych viet, aby vedelo vyjadriť svoje základné potreby.
3 a vyššie: Správna artikulácia, výslovnosť, rozvité súvetia, vety. Dieťatko začína byť schopné viesť konverzáciu. Tým sa to však nekončí. Správne artikulovať a vyslovovať, to vyžaduje ešte veľa práce a prakticky si na to drobček zvyká a cvičí až do obdobia 6 – 7 rôčkov, teda aj po nástupe do školy.
zdroj: Pixabay
