Ak si niekto myslel, že Dorotu Nvotovú v jej akčnom životnom tempe zastaví syn, veľmi sa mýlil. Táto slovenská multitalentovaná umelkyňa, ktorá okrem umeleckej činnosti manažuje aj vlastnú cestovku, totiž všetko naďalej zvláda s neodmysliteľným úsmevom na perách a ostrovtipom sebe vlastným.
Okrem iného sme sa jej opýtali aj na to, či sa teší, že je po dlhej dobe opäť na Slovensku a ktorá krajina je jej vysnívanou…
Humor, miestami sarkastický a otvorenosť, snáď všetkému, to je to, čo vás najviac vystihuje? Kdesi som čítala, že zmysel pre čierny humor po vás zdedil aj váš malý syn a tiež, že je poriadny huncút. Inak, aj výber jeho mena – Filip, o vás veľa hovorí. Čo také pamätné „vyviedol“ Filipko naposledy?
[sociallocker]- Je huncút, ale nie je to zasa niečo, čo by iné deti nerobili. Momentálne má v obľube stále niečo hádzať do jazierka v záhrade. Najprv to boli len kamene a jablká, teraz už tam ide všetko, čo mu príde pod ruku, je jak buldozér. S hrôzou čakám, kedy tam pôjde mobil.
Robíte si nejaké zápisky z prvých mesiacov, rokov života Filipka? Prvý zub, prvé slovo…
– Ani náhodou. Energiu na tvorbu písaného slova si nechávam na články a poťažmo snáď aj ďalšiu knihu.
Je snáď zbytočné sa vás, osoby, z ktorej hyperaktivita a nápady doslova sršia, pýtať, kde beriete energiu na to byť mamou, manželkou a zároveň tvoriť hudbu, koncertovať, organizovať zájazdy vo vašej cestovke. Napriek tomu sa to musím opýtať – Ako to robíte?
– A to ešte aj oddychujem! Nie som zázračná, je to snáď len dobre vyvinutý multitasking a malá potreba spánku. V noci toho veľa stihnem.
Odkedy ste mamičkou, zmenilo sa vo vás niečo? Čo prirodzený strach o dieťa, pociťujete ho? Ak áno, ako s ním bojujete, najmä, keď žijete tak adrenalínovo?
– Hej, strach o dieťa je asi jediné, čo u mňa pribudlo. Nebojujem, naďalej sa bojím tak ako každá mama. Možno ma len vystrašia úplne iné veci a z iných, napríklad cestovania s dieťaťom zasa strach nemám…
Vy a cestovanie… Vždy ste túžili spoznávať nové krajiny, aj v nich žiť? Existuje nejaké ideálne miesto, kde by ste sa aj s rodinou chceli usadiť natrvalo?
– To miesto som už našla a je to Nepál. Neviem kedy, ale snáď to raz vyjde a usadíme sa tam. Alebo ešte Goa v Indii. To sú moje srdcovky.
Prezraďte nám niečo viac o vašej netradičnej cestovke Fulmaya travel a špeciálnej ponuke pre mamičky s detičkami. Aké sú odozvy na projekt Baby travel?
– Odozvy sú pozitívne, ľudia sú nadšení, zdieľajú to na sieťach, tvrdia, že to je nápad storočia… ale na predaji sa to žiaľ neodráža. Myslím, že slovenské mamy sa ešte stále boja viac ako iné mamičky vo svete. Bežne stretávam anglické či francúzske páry s malými bábätkami na miestach, kde by som to fakt nečakala – dokonca aj ja si niekedy poviem, že to už je priveľa, kam ich berú. Naše baby travel zájazdy sú naozaj lightové, bežne tam chodia rodiny z celého sveta s kojencami. Na Slovensku si ale ešte budeme musieť na to počkať – mamičky sú proste „priposraté“.
A pritom by tomu dieťaťu mohli dopriať naozaj krásny zážitok. To, že si to bábo nebude pamätať vôbec neznamená, že si to neužije. Sama som to videla na Filipkovi – keď zbadal ako ročný sloníka v Indii a pohladkal ho, keď sa naučil loziť na pláži, keď pozoroval skákajúce opičky…
Aktuálne ste späť na Slovensku. Na čo sa tu najviac tešíte a na čo až tak nie? Bude jednou z veľkých výhod pobytu doma blízkosť starých rodičov?
– Som rada, že som naspäť, chýbalo mi Slovensko aj priatelia a rodina. Jasné, že babička a dedko sú výhoda, ale moja mama je ešte viac „busy“ ako ja, čiže nie je to klasická babka, kde odložím dieťa, kedy sa mi zachce. Mama má podobne ako ja v sebe motor z formuly, čiže zladiť sa časovo je ťažké.
Hovorí sa, že do dvoch rokov máme deti predovšetkým zahŕňať bezhraničnou láskou, no potom už prichádza aj výchova. Ako ste na tom vy s Filipom? Už ho vychovávate – určujete mu hranice či pevný spánkový režim alebo ste aj v tomto smere viac-menej otvorená?
– Čo sa režimu týka, som otvorená a nenútim ho spať alebo jesť, keď nechce. Mňa nútili a mám nechutenstvo a nespavosť. 🙂 Ale čo sa týka toho, čo sa smie a čo nie, tu hranice určujem už dávno. Vie, že moja japonská keramika na ranný rituálny čaj sa jednoducho o zem nehádže a tiež, že nemá strkať ruku do zahovnenej plienky.
Inklinujete k zdravému, čo najprírodnejšiemu spôsobu života, za čím je pravdepodobne aj váš pobyt v Indii a Nepále. Dojčili ste malého? A čo jednorazové plienky, tie ste používali, prípadne ešte používate?
– Všetci si o mne myslia práve toto, ale opak je pravdou. Používam iba jednorázové plienky, zadok mu utieram vlhčenými obrúskami, v živote som nekojila (chcela som, ale nemohla) a dám mu aj párky, aj hotové jedlo z „presnidávky“. Nepatrím medzi tie moderné bio mamičky, lezie mi to na nervy. Nekupujem predražené „organic-eko-bio pič.viny“ v peknom obale, nesledujem, kde sú parabény či BPA a iné… Moje dieťa je všetko – aj to zdravé, aj nezdravé, dám mu zo zeme jablko zo záhrady, občas zje aj čokoládu, prosto z toho nerobím vedu. Aj tak vyrastie do sveta plného chémie a umelín a keď ho budem takto chrániť, nielen, že sa uštvem, ale ešte bude mať na všetko aj alergie.
Veľa mamičiek s dieťaťom vo veku vášho syna sa sťažuje na nekonečnú únavu, prebdené noci, ktoré z nich doslova vysávajú energiu. Zdá sa, že vy s týmto problém nemáte, respektíve nepôsobíte tak…
– Jasné, že v noci bdiem, ale som na to zvyknutá, čiže to neriešim. Nemám čas sa sťažovať na to, že ma permanentne bolí chrbát, mám zlomenú platničku, nosím dieťa a kočík a tašku… prosto idem a hotovo. Koho to zaujíma? Sú to bežné starosti ženy-matky, aké mali aj naše mamy a babky, akurát držali hubu a krok, lebo je to normálne, je to tak dané a nikoho to nezaujíma. Mňa teda určite nie.
Dobíja vás práve vaša práca, to, že ste neupadli do monotónnosti materskej?
– Dobíja ma hlavne láska – tá od dieťaťa aj od môjho muža. Práca je moje hobby, je to fajn, aj si privyrobiť a aj robiť to, čo ma baví. Ale náplň v duši, to je jedine láska.
Máte to šťastie (alebo ste natoľko šikovná), že pracujete najmä z domu, kdekoľvek na svete práve ste. Aké sú vaše ďalšie plány – súkromné i pracovné, možno na najbližší rok v Bratislave?
– Chcem späť to, čo som aj robila – znova začať točiť, koncertovať, nahrať ďalší album, napísať ďalšiu knihu, venovať sa aj mojim rómskym projektom a samozrejme naďalej občas sprevádzať …
Ďakujeme za otvorený a veľmi osviežujúci rozhovor. 🙂
Dorota: „Aj ja!“
(foto: Dorota Nvotová archív)
[/sociallocker]
