A je tu druhá časť úspešného internetového on-line seriálu, ktorú pripravujeme špeciálne pre vás, pretože vieme, že ako ženy a matky máte množstvo povinností, radostí i starostí. 5 minút, pri ktorých si môžete v pokoji vypiť kávičku a prečítať si, čo sa deje vo vašom obľúbenom online seriáli, vám dodá množstvo pozitívnej energie a sily do ďalšej práce.
Lilli: „Tak čo, ako bolo na dovolenke?“
Emma: „No ako asi?“
Lilli: „Veď sa ťa pýtam, prečo mi neodpovedáš?“
Emma: „Žeby preto, lebo si tam bola so mnou?“
Lilli: „Akože a to sa ťa nemôžem opýtať, aj keď som tam bola?“
Emma: „A nie je to Lillianka tak trochu divné a nezmyselné?“
Lilli: „A čo už je v dnešnom svete Emmuška zmyselné, okrem tvojich plných pier bez botoxu?“
Emma: „Minimálne my dve, nehovoriac o tom, ak sa nás ešte matematicky pokúsia umocniť na druhú.“
Lilli: „Podľa mňa sa tá dovolenka v Taliansku vydarila na jednotku, dokonca predčila moje očakávania.“
Emma: „Máš pravdu. Bolo fajn. Tiež som z nej milo prekvapená.“
Lilli: „To slnko, more a množstvo nádherných mušlí v ňom. Ach.“
Emma: „Podľa mňa sa ti najviac aj tak páčila cesta späť.“
Lilli: „Pretože si sa náramne zabávala na tom, že cestujeme autobusom, ktorému nefungoval záchod?“
Emma: „A môžem ja za to, že pred tým viezol celú triedu školákov, ktorí boli natoľko zvedaví, že každý jeden z nich musel vyskúšať, či sa dá naozaj cikať za jazdy aj v autobuse?“
Lilli: „Takže sme cestovali dvanásť hodín síce v poloprázdnom autobuse, no s plným záchodom, na ktorý sme sa mohli z diaľky iba pozerať. Použiť ho nebolo možné.“
Emma: „Bolo, avšak len na vlastné riziko. Mohla by si prejsť na príjemnejšiu tému, miláčik?“
Lilli: „Tak napríklad preplnený záchod bol nič oproti klíme, ktorá buď fungovala na plné obrátky alebo naopak, nefungovala vôbec.“
Emma: „Vieš ako sa to hovorí Lilli, kto chce, bude nespokojný naozaj s hocičím. Mali by sme sa naučiť byť vďačné za maličkosti, čo nám život ponúka.“
Lilli: „Tak ma inšpiruj, čo si sa naučila pri ceste z Talianska na ceste späť do rodnej domoviny? Občas sa mi zdalo, že sa tam na zadom sedadle hehníš až primoc popod tie tvoje fúzy, ktoré nemáš. Nevedela som identifikovať či je to z toho, že ti drkotajú zuby od klímy alebo je to naozaj tvoj skutočný smiech.“
Emma: „Máš pravdu, smiala som sa najskôr cez slzy a potom z vďačnosti.“
Lilli: „Tak to si si tam teda vytvorila prekrásne slzavé údolie.“
Emma: „Tvorivejšie prirovnanie si nenašla?“
Lilli: „Nie, pretože som unavená a ledva vnímam, čo mi to tu melieš. Prestaň už chodiť okolo horúcej kaše a vyklop mi už konečne čo si sa naučila, inak si budem musieť ísť vyzdvihnúť na poštu dôchodok, kým sa dostaneš k podstate veci, ako ťa tak poznám.“
Emma: „HA-HA-HA.“
Lilli: „No vyklop to už konečne, inak zaspím v stoji.“
Emma: „Dobre, dobre… Len už toľko nedudri. Pamätáš sa, ako sme si pekne všetko pred cestou pokúpili? Ovocie, vodu a oriešky na prejedanie. Potom prišiel autobus a my sme do neho nastúpili ako prvé? Potom nám vodič oznámil, že si môžeme vybrať akékoľvek miesto na sedenie.“
Lilli: „Tak tetuška Amnézia ma zatiaľ šťastlivo obchádza a míňa. Pamätám si. A čo tým chcel básnik povedať?“
Emma: „Akonáhle moje EGO počulo od šoféra slová, že si môžeme sadnúť kde chceme, rozhodla som sa, že chcem to najluxusnejšie miesto v autobuse na zadných sedačkách, kde je kopec miesta.“
Lilli: „A ja som ťa ako hlúpa nasledovala.“
Emma: „Až v polke našej cesty, keď už boli ostatní pasažieri usadení som si uvedomila, že moje EGO je natoľko namyslené, až je slepé.“
Lilli: „Tak veľmi si túžila po pohodlí a rozkoši…“
Emma: „Až som skončila v nepohodlí.“
Lilli: „Ja som ti vravela, poďme si sadnúť do dvojky, no nepočúvala si ma.“
Emma: „Predstavovala som si maximálne pohodlné sedenie v poslednom rade. Ego počítalo iba množstvo sedadiel a žilo vo veľmi mylnej predstave, že mať niečoho viac je omnoho lepšie ako dopriať si niečoho menej a kvalitnejšieho.“
Lilli: „Keď sa tak nad tým zamyslíš, ego je založené a odvíja sa najmä od logickosti.“
Emma: „Áno, ale logickosť nás častokrát dokáže privádzať do stavov šialenosti. Vieš ako veľmi ma tie sedačky s pásmi určenými na zapásanie pasažiera celú noc omínali? Myslela som si, že vyskočím z kože a v duchu som preklínala ten okamih, keď som sa dostala do toho egoidného stavu a silou mocou za každú cenu som si túžila dopriať maximálny luxus a pohodlie pri cestovaní.“
Lilli: „A na čom si sa to vtedy cez tie slzy tak chichúňala?“
Emma: „Na zaujímavej myšlienke, ktorú mi celá táto situácia priniesla do života a poučila ma.“
„Ten kto túži po všetkom, nedostane nič, aby pochopil a nepohodlie býva darom pre tých, čo dovolia, aby sa nad ich srdce povyšovala chamtivosť.“
Prečítajte si aj prvú časť príbehu: Emma Tornádo: TO JE teda ŽENA! #1
Foto: pixabay.com | Zdroj: Autor Petra O.
