Prinášame vám druhú časť rozhovoru s úspešným škriatkom Fíha Tralala…
Nestáva sa Vám, že občas zabudnete vlastne, kto ste a s postavou Fíhy sa až príliš stotožníte?
Skôr naopak. V niektorých situáciách, keď ma niekto nahnevá, rozladí, alebo provokuje, si vo vnútri hovorím, mysli na to, ako by sa zachovala Fíha. :). Fíha mi pomáha byť lepším človekom.
Bolo na začiatku ťažké zosúladiť Vaše nápady s nápadmi Vašich spolupracovníkov? Predsa len… každý sme iný..
Nie, v tomto som sebecká, je to môj projekt a mám jasnú predstavu o tom, kam má smerovať. Nápady prinášam ja, všetci okolo mňa mi ich pomáhajú realizovať. Keď si neviem s niečím rady, pýtam sa kolegov, čo si o tom myslia. Ale myslím si, že ješitná nie som, nechám si poradiť a rada si vypočujem názory ostatných.
Bol akýmsi štartérom pre vytvorenie Fíhy aj to, že vlastne nič podobné na slovenskej scéne dosiaľ nebolo, teda nešlo takpovediac aj o to, podporiť slovenskú tvorbu, vytvoriť niečo čisto slovenské pre deti?
Ale áno. Keď sa mi narodila Terezka, zistila som, že veľa detských audiovizuálnych projektov na Slovensku nemáme. A keďže som už 8 rokov tvorila pre deti, povedala som si, že svoju činnosť rozšírim a snáď poteším pár detičiek. 🙂
Máte nejaké ohlasy už aj zo zahraničia? Po nahratí nemeckej verzie Fíhy neplánujete aj iné? Prečo práve nemeckej?
Rozhodli sme sa naše prvé DVD Fíha tralala preložiť a predabovať do nemčiny aj angličtiny. V nemčine sa projekt volá OHA tralala a v angličtine WOWEE trallalee. Verím, že to pomôže našim detičkám pri učení cudzích jazykov a možno osloví aj zahraničné rodiny. DVD vychádza trojjazyčne v týchto dňoch.
Ako hľadáte deti do vašich videí a na DVD-čka? Sú to deti známych, či rodinných príslušníkov?
Áno, zatiaľ obsadzujem detičky, ktoré poznám.
Aké pocity mávate, keď vidíte plné hľadisko? Čo to vo Vás vyvoláva?
Pamätám si, keď sa prvý krát vypredalo moje predstavenie. Vtedy som od dojatia takmer neprehovorila. Prvýkrát som si uvedomila, že diváci neprišli do divadla na nejaké cudzie predstavenie, ale na moju Fíhu. Bol to nádherný pocit. Od vtedy sa vypredalo vyše 500 takých sál, už to beriem normálne, ale som veľmi vďačná, že za mnou rodičia detičky privedú.
Choreografie si vymýšľate sama? Zapájate do nich nejako aj svoje detičky?
Áno, choreografie mám na starosti ja, občas mi pri nich pomôžu aj dcérky. 🙂
Keďže ste za väčšinou tvorby sama, musí to byť únavné. Oceňujem a obdivujem, s akou trpezlivosťou odpovedáte rodičom na sociálnych sieťach. Nemáte niekedy však už pocit, že „áno, aj ja som človek, teraz vypínam“?
Ja si to žiaľ neviem povedať, ale musím sa to naučiť…
Podporujete aj Vaše deti v tom, aby boli umelecky založené? Nechávate im priestor na vlastnú umeleckú sebarealizáciu (teraz hovorím samozrejme o staršej dcérke Terezke). Ale keď už… ako Vaša mladšia dcérka Eliška reaguje na hudbu?
Obe dcérky sú veľmi muzikálne, majú rytmus aj krásne intonujú. Terezka má aj výtvarné nadanie, ja ich do umenia rozhodne tlačiť nebudem. Je to veľmi ťažké. Na Slovensku sa máloktorý kvalitný umelec dočká uznania a finančné ohodnotenie je tiež zanedbateľné, pokiaľ nerobíte komerčné projekty, čo už Vás ale ako umelca deformuje. Uvidím, čo z nich vyrastie.
Tretie DVD Cvičíme od mala bolo venované pohybu detí. Súviselo to nejako s tým, že dnešné deti sa takpovediac málo hýbu? Je každé DVD venované inej vekovej kategórií?
DVD Fíha tralala – Cvičíme od mala nie je rozprávkou. Je určené presne na to, ako ste spomínali, aby sa detičky hýbali. Vytvorila som im jednoduchý dej, básničky a pesničky s jednoduchými cvikmi a ukazovačkami. Je určené pre najmenšie detičky. Najlepšie naň reagujú deti okolo 3 rokov. Všetky 3 vydané DVD sú pre deti predškolského veku.
Mali ste aj Vy v detstve nejakú obľúbenú rozprávkovú či inú postavičku?
Ja som mala KUKA. Každé nedeľné ráno som s ním vstávala. Bola to výborne spracovaná relácia, škoda, že už nie je…
Bavil Vás tanec a hudba od detstva? Či to prišlo až v období, keď ste boli staršia?
Najviac som sa začala prejavovať v posledných ročníkoch základnej školy. Vtedy som sa začala zaujímať o umelecký prednes. Raz ma mama zobrala na vystúpenie Lúčnice, ktoré vo mne zanechalo taký silný pocit, že som sa prihlásila do folklórneho súboru DUNAJ, v ktorom som pôsobila 4 roky. Milujem pohyb, tancujem pri varení, vysávaní. Neobsedím dlho na jednom mieste.
Čo by ste odporučili mladému človeku, ktorý sa chce venovať tomu, čo ho baví, len nevie, kde začať a ako začať? Pýtam sa preto, pretože ste sama, ako sa vraví, začali od nuly, teda viete si približne predstaviť, aké ťažké to je.
Ak máte sen, treba ho uskutočniť. Snívať nestačí. Ak Vás niečo hreje pri srdci, premeňte to na realitu. Robte to naplno, poctivo a s láskou. Je jedno, čo robíte, ale robte to poriadne. Verte si. Vzdelávajte sa a stále sa zdokonaľujte. Obklopte sa ľuďmi, ktorí Vás napĺňajú energiou. Ak cítite, že chcete niečo, čo nefunguje zmeniť, urobte to hneď. Robte veci tak, aby napĺňali šťastím Vás aj Vaše okolie. Ale nezabudnite pri tom všetkom na rodinu, deti, priateľov a na to, čo je v živote naozaj dôležité!
Ďakujeme za podnetný rozhovor!
(zdroj: youtube.com)
