To, či si materstvo skutočne užijete, alebo sa budete trápiť, vo veľkej miere závisí od toho, ako bude vaše dieťatko spať. Je to strašné si priznať, ale láskavú, starostlivú matku s neuveriteľnou empatiou delia od absolútneho psychického zrútenia cca 2-3 prebdené noci za sebou. Bez spánku ste nervózna, neschopná čokoľvek dokončiť a na čokoľvek správne reagovať. Nie každé dieťatko zaspí, lebo ho položíte do postieľky a zhasnete. Ako vášho drobca teda naučiť v noci spinkať? Možno vám pomôže Ferberova metóda opísaná v tomto článku.
To, že malé bábätká v noci plačú, berieme ako samozrejmosť. Každá mamička viac-menej ráta s tým, že v prvých mesiacoch po pôrode sa nevyspí. Málokto ale vie, že druhá vlna nepokojných nocí prichádza s obdobím vzdoru – teda okolo 18 mesiacov až dvoch rokov. A to môže byť totálne zdrvujúce. Mamičky, ktoré mali pokojné bábätka sa musia sa vyrovnať s novou situáciou. A to je naozaj ťažké. Ak si už mamičky svoje peklo prežili a po pár mesiacoch zažívajú deja vu s bezsennými nocami, môže ich to položiť. Lebo vyhliadka a vnútorné presvedčenie, že „takto“ to bude už navždy a vy sa už nikdy, nikdy v živote nevyspíte je horšia, ako samotný nedostatok spánku.
Ferberova metóda
Každé dieťa je iné a platí to dvojnásobne pre spánok. Je ťažké striktne určiť hranice a zároveň poskytnúť dieťatku pocit bezpečia. Podľa metódy, ktorú vyvinul profesor Richard Feber, sa väčšina detí jednoduchým spôsobom sama naučí, kedy má ísť spať a tiež nebudiť sa počas noci.
Rituál pred spaním
Po uložení dieťatka do postieľky a zhasnutí svetla ešte nejaký čas zotrváme v izbe. Môžeme dieťatku spievať, rozprávať sa s ním, alebo len ticho pri ňom sedieť a hladkať mu vlásky. Dieťa tak nadobudne dojem, že ste pri ňom a chránite ho. Posledný bozk, pohladenie, zaželanie sladkých sníčkov a odíďte. Je len prirodzené, že váš odchod bude sprevádzať krik, plač a možno dokonca pokusy vyjsť z postieľky a rozbehnúť sa za vami. Pre rodiča je to síce ťažké – verte, oveľa ťažšie ako pre to kričiace, plačúce dieťa – ale ak vydržíte, dieťa sa naučí pekne v noci spať.
Postup metódy
Zatvoríme dvere a dieťa necháme plakať aspoň 3 minúty. Potom vojdeme do izby, pohladíme ho, utíšime, prípadne ho znova uložíme do postieľky. Ale nezdržíme sa dlhšie ako 2 minúty. Potom skôr ako vojdeme do izby vždy počkáme najmenej 5 minút a len ak sa dovtedy neutíši znova vojdeme do izby a utíšime ho. Nasledujúce razy vojdeme za 7 minút.
Druhý deň počkáme 7 minút, kým prvýkrát vojdeme do izby a 9 minút každý ďalší raz. V tretí deň začneme na 7-mich minútach, potom prejdeme na 9 minút a skončíme na 10-tich minútach. Od štvrtého dňa vchádzame do detskej izby za plačúcim dieťaťom až po 10-tich minútach.
Zásady metódy
Väčšinou trvá 7-10 dní, kým si dieťa nový systém osvojí a ukladanie do postieľky budú sprevádzať stále kratšie a slabšie prejavy plaču a kriku. Ale je to samozrejme individuálne. Aby ste ale mali šancu na úspech dodržujte nasledujúce zásady:
- v izbe sa nikdy nezdržte viac ako 2 minúty
- po odchode z izby vždy zatvorte dvere
- nikdy nedajte najavo hnev, netrpezlivosť a zúfalstvo, nezvyšujte na dieťa hlas. Buďte k nemu pokojná, láskavá, a to aj vtedy ak bude reagovať zlostne
- buďte nezlomná! Nikdy nepodľahnite tlaku a nedovoľte dieťaťu napríklad zostať s vami v obývačke, alebo sa s ním nezačnite hrať. Ak to urobíte raz, vrátite sa na úplný začiatok – dieťa bude presvedčené, že stačí dlho kričať a vy ustúpite.
Vďaka tejto metóde si dieťa uvedomí a časom osvojí, že akonáhle sa zhasne, deň sa skončil. A ani vytrvalý plač s tým nič neurobí. Zároveň sa ale vaše dieťa nebude cítiť osamotené, opustené a nechcené. Naopak, bude vedieť, že ste hneď vedľa a dávate na neho pozor. Takže možno to bude stáť veľa sĺz – tým myslíme aj vašich – ale odmenou vám budú pokojné noci a voľné večery.
Zdroj: M. STIEFENHOFER; 55 rád keď dieťa nemôže spať | Foto: pixabay.com; pexels.com
