Smútok, beznádej a roztrhané srdce. To, čo pre vás bolo celý svetom je zrazu v troskách. Všetko sa zrútilo a žiadnej cesty už niet. Kamarátka, ktorá bola vašou bútľavou vŕbou využila všetko, čo od vás potrebovala k dosiahnutiu svojho cieľa. Tá zmija nemala zábrany ani kvôli deťom!!!
Deň, keď ste sa to dozvedeli, bol pre vás snáď tým najhorším v živote. Je jedno, či ste ich prichytili vy, niekto iný alebo sa priznali sami. Lepšia varianta neexistuje a z bolesti v žiadnom prípade neubudne. Vaše pocity neviete popísať ani vy sama – strieda sa smútok s hnevom, poníženie s nechuťou žiť. Všetky spomienky sa javia ako obyčajná faloš. A pritom tak bolia. Nedá sa použiť delete, ach, keby to bolo tak aj v živote, jednoducho zabudnúť a všetko vymazať.
Zdá sa vám, že tá harpia len ťahala informácie od vás a tajne kula svoje predstavy. Zdá sa vám, že vás len manipulovala a vytvárala príležitosti k tomu, aby mohla udrieť. Zdá sa vám, že proti vám bola vykonaná tá najodpornejšia vec, aká sa môže človeku stať.
Teraz vás prebodá myšlienka, že už nikdy vaša dôvera v nikoho sa nepostaví na nohy. Teraz vami kolujú rozbúrené emócie, pretože neviete nič bližšie – ako, načo, prečo, začo, kde, kedy, ako dlho – otázky vám len tak behajú hlavou a vy sa o odpovediach len domnievate. Teraz sa vám nechce nič, len spať alebo nebodaj aj zomrieť. To nič je také temné a rozlieha sa kilometrovým okruhom okolo vás. Ale musíte. Musíte, lebo deti vás potrebujú! Otázka – kedy príde ocko je pritom tak bolestivá a vy sa bojíte z úst vypustiť odpoveď!
Napadá vás, aj napriek tomu, že on sa tvári akoby medzi vami nikdy nič nebolo, že mu ponúknete odpustenie a všetko sa vráti do starých koľají. Dá sa to a má to zmysel? Môže byť – to teraz svitá vo vašej hlave, lebo neviete byť bez neho. Len či chce, aby mu bolo odpustené. Bol to úlet, bola to láska, vášeň, vzrúšo alebo čo? Nevolá, nedozviete sa to. Zavolať! Och, vy máte volať? Prosiť sa jemu. Vy? Trapas. Niet inej cesty – alebo zavolať, alebo zabudnúť. Možno je spokojný s tým, čo dostal. Treba vraj vyčkať. Deň za dňom sa valí a nič sa nemení.
Ešte jeden super nápad. Akože náhodné stretnutie. Ale kde? Ale kedy? Čo ak bude s ňou? Je to sprostosť. Neexistuje žiadny návrat. Ešte väčšie poníženie vo forme novej šance to len zhorší. Kto má predsa rád ženy, ktoré si nevážia samé seba? A vašej hrdosti sa to zaiste aj tak nepáči!!!
Prechádzajú dni, mesiace, čas smútku sa presúva a zdá sa, že utícha a myšlienky na neho ubúdajú. Kamarátka zradkyňa pri náhodnom stretnutí len skonštatovala: „Sorry, niekedy je život aj taký!“
Po istom čase to prebolí. Prebolí, ale jazvy ostanú. Také jazvy, ktoré vám viac nedovolia dôverovať na sto percent nikomu. Ste ostražitá, dávate si na podobné ťahy pozor. Dnes si uvedomujete, že tento super zážitok vás urobil silnejšou a múdrejšou. Dokonca to vnímate ako pozitívny signál od života – lebo vás nebol hoden. Keď to urobí raz, často platí, že sa to bude stupňovať. Veď predsa všetko sa dá odpustiť. Vy viete, že vaša kamarátka vám vlastne urobila službu, zbavila vás toho, ktorý by len robil v živote problémy a spôsoboval ďalšiu bolesť. A vôbec: sú ešte spolu? Snáď to vedia deti, s ktorými sa sem-tam stretáva, ale vy to už nechcete vedieť! Ste silná a samostatná žena!
Foto: pixabay.com
