V ruke drží právoplatný rozsudok o rozvode. Na jednej strane cíti obrovskú úľavu, že je to všetko už snáď za ňou a na druhej strane sa obáva toho, čo ju čaká.
Strach z budúcnosti je jeden z hlavných dôvodov, prečo ženy zostávajú v nefunkčných vzťahoch…Dlho rozmýšľala, čo spraviť, trvalo to roky, kým sa konečne rozhodla.
Keď sa jej pýtali, prečo stále zostáva, mala na to tieto argumenty:
Deti – zostáva kvôli deťom. Nechce predsa, aby boli z rozvedenej rodiny. A synovia otca potrebujú ako vzor. Ako vzor? Tento opitý pán, ktorý vie najlepšie zo všetkého kričať na mamu, aká je neschopná? To má byť vzor?
Peniaze – kto ich všetkých uživí. Deti potrebujú jesť, obliekať sa a veci do školy, najmladšie má ešte plienky. Kto sa o všetkých postará? Neuvedomovala si, že keďže mali peniaze spoločné, často siahol aj na jej materskú. Keby sa presťahovala k rodičom alebo do krízového centra alebo hoci na ubytovňu a zbavila by sa ho, mala by svoje peniaze len pre seba a mohla by si výdavky lepšie rozvrhnúť. Byt sa po rozvode predá a financie sa rozdelia. Možno by jej vyšlo aj na jednoizbáčik. Potlačia sa, hlavne že bude kľud. Aj výživné bude dostávať, na deti a možno aj na rozvedenú manželku…chcelo by to všetko riadne prerátať…
Ľudia – čo povedia? Ona je predsa z dobrej rodiny, v ktorej ešte žiadny rozvod nebol a ani by nemal byť. Starká by sa za ňu hanbila a susedka by ju viac nepozdravila. Stojí o kamarátstvo takej susedky? Tí všetci ľudia vidia, v čom žije a keď jej nechcú pomôcť, nemajú právo jej klásť ďalšie polená pod nohy. Ani „morálne“.
Pán Boh – prisahala predsa pred Bohom, že s ním bude v dobrom aj zlom. Teraz prišlo to zlé obdobie, ale to nevadí. To prejde. Sľub je sľub a je nutné ho dodržať. A prečo by ho mala dodržať len ona? Manžel sľúbil, že ju bude milovať a ctiť, nie? Tá včerajšia facka bola akože prejavom lásky? Alebo cti? To vážne? Nikto, ani Boh nechce, aby si ľudia ubližovali a nechali ubližovať.
Veď on ma má rád – ten posledný výbuch bol len také zaváhanie. Bol unavený z práce a niekto mu ťukol do auta. Bol len vytočený z iných vecí, tak mu ušla ruka. Veď sa jej potom ospravedlnil a uznal, že to prehnal. Naozaj ho to mrzí a viac to už neurobí. Sľúbil to! Koľkýkrát to sľúbil? Osemstosedemdesiatytretí? A ona mu to verí?
Je to moja vina – Nemala ho provokovať. Mala dať tú večeru na stôl o siedmej, ako chcel. Mala vedieť, že sa mu nepodarilo opraviť tú práčku. Mala uspať deti skôr, ako prišiel. Mala lepšie umyť dlážku a lepšie vyleštiť kachličky v kúpeľni. A mala sa usmievať, keď prišiel domov… . Títo „hrdinovia“ vedia krásne zmanipulovať svoju drahú polovičku a presvedčiť ju o jej neschopnosti…že tá facka bola oprávnená a že si ju zaslúžila.
Mamička, žena, o ktorej píšeme si ale zrátala dva a dva a pochopila, že život má len jeden a patrí iba jej. Má právo rozhodovať sama za seba a myslieť na vlastné šťastie. Mala strach, veľký strach, ale vzoprela sa nezmyselným predsudkom, neprajným susedom, nepriazni osudu a rozhodla sa – dala sebe aj svojím deťom šancu na lepší život, šancu byť šťastná.
(Organizácie poskytujúce pomoc obetiam násilia v jednotlivých VÚC nájdete napríklad na stránke iniciatívy „piata žena“)
Foto: pixabay.com/sk
