V časoch nie tak dávno minulých bývalo bežné, že žena sa stávala matkou už vo svojich dvadsiatich rokoch. Ak do tridsiatky nemala manžela a dvojo detí na krku, bola stará dievka. Dnes je už doba iná a zmenilo sa aj zmýšľanie ľudí. Na mladé matky sa pozerá skôr ako na nezvyčajný úkaz, ktorým sa to jednoducho „pritrafilo“.
Ako sa s novou fázou života a nástupom skorého materstva popasovali, sme sa spýtali niekoľkých mladých mamičiek.
1. Ako prijalo okolie vaše rozhodnutie alebo skutočnosť, že budete matkou?
Kristína, 24: Mama a starí rodičia nadšení neboli, nevedeli si to predstaviť. Manželova mama bola šťastná a tešila sa na vnúčatká. Kamaráti sa tešili tiež, nakoľko ich život to nezmení, takže tí mi gratulovali.
Ľubica, 24: Myslím, že boli iba pozitívne ohlasy. Z mojich rodičov som spravila starých rodičov, takže tam to bolo viac o očakávaní. Nikto mi však nič nevyčítal. Všetci boli šťastní a nadšení.
Michaela, 24: Reakcie okolia sa veľmi líšili. U rodičov som videla hlavne sklamanie, pretože každý rodič chce, aby jeho dieťa viedlo usporiadaný život, aby veľa cestovalo, aby toho veľa zažilo a bolo im jasné, že s dieťatkom to nebude také jednoduché. No boli mojou veľkou oporou, keď už všetka tá senzácia okolo mladej mamičky opadla v okolí. Bez nich by som asi nikdy nedokončila strednú a vysokú školu. Myslím si, že vedeli, že prichádzajú starosti nielen pre mňa, ale aj pre nich. Okolie zobralo zase túto správu ako určitú senzáciu a všade sa o tom šuškalo, každý na mňa ukazoval. Kamaráti ma podporovali a pomáhali mi v rámci možností.
Lucia, 24: Kedže sme s partnerom dlho a plánovali sme rodinu, tak všetci sa tešili. Síce sme obaja na vysokej škole, ale všetko zvládame a babky a dedkovia sa radujú keď môžu pomôcť.
2. Čo sa vo vašom živote muselo zmeniť keď ste si uvedomili, že budete matkou?
Kristína, 24: V podstate nič. Akurát som sa veľa naučila a stále sa učím od svojich detí.
Ľubica, 24: Začali sme realizovať naše plány, napr. sme sa usadili a kúpili byt.
Michaela, 24: V mojom živote sa týmto okamihom zmenilo asi úplne všetko. Skončila všetka zábava a na rad prišla zodpovednosť, ktorú v takom mladom veku človek ťažko v sebe nájde. Už nebola možnosť len tak si vyjsť von s kamarátmi, či večer na diskotéku. Tento typ zábavy vystriedalo vstávanie k dieťatku, nervy zo školy a stres. Musela som hlavne emocionálne vyzrieť a dospieť, aby som sa k tejto úlohe mohla zodpovedne postaviť.
Lucia, 24: Ja som sa ničoho nevzdala. Skôr naopak, môžem povedať, že život pred tým nemal až taký zmysel. Stala som sa zodpovednejšou a hlavne hlavne trpezlivejšou, čo v tomto uponáhľanom svete nie je na škodu.
3. Aké výhody vidíte v tom, že ste mladou matkou?
Kristína, 24: Mám viac energie ako staršie ženy, môžem s deťmi zdieľať všetky tieto okamihy naplno. Manželstvo, voľno, postupné budovanie mojej kariéry a podnikania. Vďaka menšiemu vekovému rozdielu ich viem lepšie pochopiť, mám k nim bližšie. Užívam si všetko s ľuďmi, ktorých mám rada a tým si budujem s nimi vzťah, nie som na to sama. Sú mojou motiváciou, ktorá ma posúva rýchlejšie ďalej ako keby som bez nich.
Ľubica, 24: Som rada, že sa nám podarilo dieťa tak skoro. Je zaujímavé, že kedysi sa od ženy po dvadsiatke očakávalo, že privedie dieťa na svet. Teraz je v móde prvotná kariéra. Neodcudzujem ženy, ktoré chcú deti neskôr, ale myslím, že je omnoho lepšie mať dieťa skôr. Podľa mňa, žena viac rozumie potrebám svojich detí. Rada sa so svojim malým jaším, naháňam a hrám. Ja som osobne rada, že možno tak za 25 rokov si budem užívať vnúčatá a nebudem musieť riešiť rodičovské združenie, či je moje dieťa nachystané do školy, či v 50 vládzem zabezpečiť dieťa, aby mohlo ísť na vysokú. Proste si myslím, že je fajn si teraz užívať rodičovské veci, brať ich tak viac s nadhľadom a keď deti odrastú, stále budem mať čas užívať si s manželom výlety, dovolenky a iné veci.
Michaela, 24: Hlavnou výhodou podľa môjho názoru je hlavne ten vzťah s dieťaťom, pretože lepšie chápem jeho potreby, viem sa s ním viac zabaviť a rozumiem mu. Myslím si, že nie som a nebudem len mamou, ale aj kamarátkou, na ktorú sa môže obrátiť so všetkými svojimi potrebami. Predsa rodičia vo vyššom veku zaostávajú za svojimi deťmi a nedokážu si uvedomiť ako sa doba zmenila od vtedy ako boli oni mladí.
Lucia, 24: Hlavne energiu! Mám plno známych, ktoré mali prvé alebo ďalšie bábätko v neskoršom veku a sami povedali, že telo jednoducho nevládze. Mám pocit, že moje telo sa veľmi dobre vysporiadava s nedostatkom spánku a po fyzickej stránke som stále fit. V mladom veku rodiť je podľa mňa veľké plus, pretože sa rýchlejšie žena zahojí a dostane do kondície.
4. Byť matkou je najkrajší dar v živote no priznajme si, občas sa nám cnie za chvíľkami ničnerobenia a slobody. Čo vám najviac v tomto smere chýba?
Kristína, 24: Možnosť kedykoľvek sa len tak zbaliť a ísť kamkoľvek ma napadne, len tak na nákupy, s kamoškami, s manželom, sama… a pretancovať celú noc.
Ľubica, 24: Chýba mi trošku ten čas, ktorý som si vedela venovať. Teraz sa pomerne všetko točí okolo malého. Aj obyčajná kúpeľ vo vani je pre mňa niekedy nedosiahnuteľná méta dňa. Rýchla sprcha mi musí stačiť. Sú to také maličkosti, ktoré si človek neuvedomuje, keď dieťa ešte nemá.
Michaela, 24: Dá sa povedať, že najväčší pocit nedostatku som pociťovala práve vtedy, keď sa všetci kamaráti chodili zabávať, chodili na výlety, do barov, na diskotéky, na festivaly, či len tak von a ja som zostávala sama doma odrezaná od sveta a všetkých. Už to nebolo len ja CHCEM, ale skôr som musela všetky svoje potreby podriaďovať potrebám dieťatka. Pre mňa ako mladú mamičku to znamenalo úplne novú situáciu, na ktorú som si musela zvyknúť, že svet sa už netočí len okolo mňa, že je tu niekto, koho potreby musím dávať na prvé miesto pred tie moje.
Lucia, 24: Pravdaže áno, sú dni, kedy si aj ja poviem, bože išla by som tam a tam a hneď ma to prejde. Mne osobne v prvých mesiacoch chýbala starostlivosť sama o seba. Tým myslím venovať sa len sebe, ísť von s kamarátkami, výlety a žiadne záväzky. Aj som v dobrom závidela spolužiačkam na VŠ, že majú bezstarostný život, ktorý mi chýbal. Ale čím sme sa s malým viac spoznávali a zvykali si na seba sa tento pocit vytratil, pretože je veľmi dôležité si nájsť čas na seba a aj na partnera, kamarátky. Nebyť silou mocou fixovaná len na to, že bábo musí byť len s maminkou a pritom babky, dedkovia sú veľmi radi keď si ho môžu „uchmatnúť len pre seba na hodinku“.
5. Mnoho žien popri materskej a rodičovskej dovolenke pracuje, venuje sa svojim hobby alebo dokonca študuje. Máte popri starostlivosti o dieťa čas aj na iné aktivity či ste „mamičkou na plný úväzok“?
Kristína, 24: Materstvo si chcem užívať, no registrujem aj keď sa spätne pozriem, že je to tak ako chcem. Myslím si, že keď si žena usporiada svoje priority čas má, ibaže ho nevie vždy správne využiť alebo sa jej nechce. Každý má 24 hodín a je len na nás ako ich využijeme. No popri deťoch som zvládla štúdium a momentálne podnikám.
Ľubica, 24: Mala som menšie brigády, ale sú to iba také jednodňové záležitosti, nič enormné. Skôr sa venujem malému. Keď máme čas chodíme na plavecký, výlety. Dá sa povedať, že moja rodina je aj moje hobby.
Michaela, 24: Popri materskej dovolenke som si dokončila strednú školu dennou formou, čo bolo celkom náročné hlavne z pohľadu učenia sa a starostlivosti o dieťa, ktoré odlúčenie od mamy nezvládalo až tak dobre, no časom sa to ustálilo. Počas rodičovskej dovolenky som zase začala navštevovať vysokú školu – formou externého štúdia. Myslím si, že pri jednom dieťati nie je až tak náročné nájsť si čas i na iné veci, no je to veľmi individuálne. Mne pomáhali so starostlivosťou rodičia, babky, súrodenci, ktorí mi doteraz pomáhajú, no ak by som bývala sama bez rodiny, bolo by veľmi náročné nájsť si čas na štúdium či na svoje hobby.
Lucia, 24: Momentálne som mamičkou na plný úväzok. Posledný rok štúdia na VŠ som prerušila, ale plánujem sa vrátiť a školu dokončiť. Chcela som si užiť ten pocit spoznávania inej oblasti ako len knihy a skriptá. Presne takéto „odreagovanie“ som potrebovala.
6. Určite nie je jednoduché mať v mladom veku rodinu. Najmä kvôli finančnej stránke si ľudia zakladajú rodiny až po tridsiatke, alebo keď sú na vrchole svojej kariéry. Aký je váš názor? Je lepšie počkať kým budete materiálne zabezpečení alebo peniaze nie sú až také dôležité a všetko sa dá zvládnuť?
Kristína, 24: Vždy som bola ambiciózna a odmalička mám túžbu niečo v živote dokázať. Neviem posúdiť, čo by som dokázala, keby nemám deti, no som šťastná že ich mám. Keď sme sa s manželom nasťahovali do bytu, mali sme len kuchynskú linku a posteľ, ani len dvere sme nemali. Máme dve deti a jednoizbový byt. Chodila som popri tom do školy. Možno by to bolo jednoduchšie, keby sme mali viac izieb, no ja som rada, že je to takto. Popri materskej rozbieham podnikanie a keď mi materská skončí, budem krásne zarábať, riadiť si čas podľa seba, budem mať čas na rodinu. Moje deti uvidia nie ako som úspešná, ale ako si budujem svoj úspech a to je to podstatné, čo ich chcem naučiť. Budú vedieť, že to nie je jednoduché, ale pokiaľ má človek oporu a radosť vedľa seba každý deň, nič nie je nemožné. Moje deti rastú spolu so mnou.
Ľubica, 24: Veľa ľudí tvrdí, že si najskôr robia kariéru a zabezpečia sa. No z mojich skúseností môžem povedať, že len malá časť si robí peňažný balík s „nápisom“ rodina. Ja som pracovala po škole a čo to som si odložila. Môj muž pracuje stále a síce nemáme úplne všetko, nemáme sa zle. Ani jeden z nás nie je v takej pracovnej pozícií, ktorá by bola až taká neodolateľná, že by sme volili prácu pred rodinou. Ja si predstavujem mladý vek na materstvo tak 17 rokov, nie 22, ako to bolo v mojom prípade. Podľa mňa je to normálny vek na zakladanie rodiny.
Michaela, 24: Hlavne po materiálnej stránke je starostlivosť o dieťa náročná. Ak by som si mala znova vybrať, chcela by som dieťa mať až neskôr, hlavne preto, aby som mu dokázala zabezpečiť všetko, čo potrebuje. Určitý vyšší štandard, ktorý príde až keď človek disponuje vlastným bývaním, má stálu prácu… No v konečnom dôsledku som veľmi spokojná. Keď mamička prekoná ten náročný začiatok, všetka snaha sa začne vyplácať a teraz si neviem predstaviť, že by som nemala dcérku, s ktorou sa môžem pritúliť, ktorú môžem objať, ktorá ma vždy rozveselí. Začiatok bol veľmi ťažký, no ako ďalej dospievam, tak prichádzam na to, aké som mala šťastie.
Lucia, 24: Ja som bola zástancom názoru najskôr škola, robota a potom rodina. Čo však osud zmenil a trošku sa mi tieto priority prehodili. Vôbec neľutujem, že sme si rodinu založili v mladom veku, pretože sama som si povedala, že také nalinkovanie života nie je prirodzené. Život treba žiť so všetkým, čo k tomu prinesie aj keď nečakane. Pre mladé rodiny v dnešnej dobe a hlavne keď sú študenti, je veľmi ťažké sa „postaviť na nohy“, čo bez pomoci rodiny si neviem ani len predstaviť. Štát v tejto dobe vôbec nevytvára podmienky, aby si mladí ľudia zakladali rodiny, čo je veľmi smutné. Úprimne sa im ani nečudujem, že volia kariéru pred rodinou. Obdivujem slobodné mamičky, niekoľkokrát, keď už som vyčerpaná a manžel mi je veľkou pomocou a oporou po celom dni tak premýšľam ako to zvládajú či už fyzicky, finančne, citovo a vtedy sa mi až slzy tlačia do očí a aj si poviem, že ja by som to asi nezvládla. Preto klobúk dole.
Foto: Depositphotos.com
