„Keď som bola ja na materskej, stíhala som všetko.“ Ktorá z nás si aspoň raz nevypočula túto vetu od staršej generácie? Naozaj sme také neschopné len preto, že nemáme každý deň tip top poriadok, veci na žehlenie už dorástli do výšky jedného metra a špinavá bielizeň sa hádže na zem, pretože v koši už na ňu nie je miesto?
Prečo to naše mamy zvládali ľavou zadnou a my sa ideme uštvať, len aby sme to stihli a aj tak večer zistíme, že nám zostalo ešte to či ono? Naozaj boli o toľko lepšie ako my alebo si to skrátka len nepamätajú?
Ako sa žilo kedysi
Tvrdiť, že kedysi bol život ľahký, by asi nebolo fér. Materská nebola ani vtedy dovolenkou, prach padal, deti chodili domov so špinavými teplákmi a dierami na kolenách a aj jesť sa muselo. Doba však bola iná a najmä priala rodinám. Nikto nevysedával do noci v práci, jasličky a škôlky boli pre všetkých, skrátka rozhodnúť sa pre deti bolo jednoduchšie ako dnes. Prácu musel mať každý, alebo lepšie povedané, pracovať mohol každý, kto chcel. OČR a PN neboli len pojmy v Zákonníku práce.
Mladé rodiny si nemohli vyberať z radu bytov podľa toho, ktorý sa im páčil a ktorý nie. Na ten svoj si museli počkať v dlhom poradovníku. No keď už mali strechu nad hlavou, mohli si vziať novomanželskú pôžičku, aby bol štart v novom o čosi ľahší a mali tam všetko, čo pre život potrebovali. V tej dobe sa ale dokázali uskromniť a poväčšine si zaobstarali len to, čo naozaj potrebovali.
Dnes je všetko inak
Ľudia sa stále niekam ponáhľajú, z práce chodia vyčerpaní s vedomím, že si na nich znova počká tá veľká kopa nedokončených vecí, rodiny sa často stretávajú až neskoro večer. Mamy na materskej sú vnímané ako povaľačky, ktoré si chodia po kávičkách, na prechádzky a všelijaké nezmyselné krúžky pre deti. Keď sa chcú vrátiť späť do práce, čakajú na nich otázky, z ktorých až rozum stojí: „Kto bude s deťmi, keď budú choré? Dokedy máte otvorenú škôlku a kto vám bude chodiť pre deti? Budete môcť byť firme k dispozícii aj cez víkend?“ Mamy sú častokrát na pohovore odpísané skôr, než stihnú otvoriť ústa. Slovo RODINA už dnes nič neznamená.
Jasličky? Keď tak, jedine súkromné a tie dnes vyjdú viac ako je celý príspevok od štátu. Štátna škôlka? Skúste si podať prihlášku, možno sa vám pošťastí a dieťa vám vezmú skôr, než dovŕši 5 rokov. Dnes si skrátka človek dvakrát rozmyslí, či bude mať jedno alebo dve deti a či je na ne už správny čas. Áno, rodíme vo vyššom veku ako kedysi. No kým sa odhodláme uviazať si hypotéku na krk na 30 rokov s partnerom, ktorý bude stáť za to a vytvoríme si v práci zázemie, aby sme sa mali po materskej kam vrátiť, to aj pár rokov trvá.
Musíme si však priznať, že často sa naháňame za tým, čo vôbec nepotrebujeme. Chceme ísť na dovolenku, tá skrinka by možno ešte také dva roky poslúžila, ale teraz majú akciu na takú, po akej túžite. Z každej strany na nás vyskakujú reklamy a je predsa také ľahké si požičať. A tak si sami uväzujeme už tak dosť tesnú slučku okolo krku a času pre rodinu bude opäť o čosi menej.
Čo si robila celý deň?
Touto otázkou vás víta hlava rodiny, keď sa večer zjaví vo dverách. Domácnosť je ako po výbuchu a vy ste sa aj tak celý deň nezastavili. Tých pár hodín, kým obaja padnete únavou do postele, sa len doťahujete, koho deň bol náročnejší.
Mamičky, svokričky, tetušky, tak veľmi vám závidíme tie časy, keď vám polovičky prišli domov za svetla. Mohli ste ešte vybehnúť s deťmi von, alebo poslať len deťúrence s chlapmi a vy ste si mohli porobiť, čo ste za celý deň pri deťoch nestihli. Čo by sme dali za to, keby sme si upratali v týždni a víkend by mohol patriť len rodine. My si musíme vystačiť samé a každá mama vie, že pri deťoch sa jednoducho upratať nedá, alebo to trvá minimálne trikrát tak dlho, ako bez nich.
Uvedomujeme si, že keď sa jedného dňa budeme musieť vrátiť do práce, na deti už nebude čas a budeme sa tiež naháňať. Preto majú deti pred domácnosťou prednosť. Chceme si ich skrátka užiť, kým sa to dá. Mnohé aj tak trochu počítajú s tým, že zostanú doma tri roky, pretože si súkromné jasle nemôžu dovoliť. Nie, netrčíme doma tri roky kvôli vlastnej pohodlnosti, len si radšej užijeme čas so svojimi deťmi doma, akoby sme mali dať celú výplatu na jasle. Hľadáme si kamarátky, aktívne trávime čas s našimi drobcami a snažíme sa užívať si každý deň naplno. Dnes máme toľko možností, že by bol hriech ich nevyužiť. No uznajte sami, vydržali by ste tri roky len doma a na miestnom ihrisku? Asi by nám z toho stereotypu viacerým „preplo“, nehovoriac o tom, či by sme sa ešte vedeli vyjadrovať v našom rodnom jazyku.
Áno, mohli by sme sa venovať domácim prácam, keď drobca uložíme spať. A teraz ruku na srdce mamičky, ktoré z vás využívajú ten čas na štúdium, aby sa lepšie uplatnili po materskej alebo na privyrobenie si, lebo z jedného platu a sociálnej dávky sa hypotéka a všetky účty ťahajú len veľmi ťažko? Domácnosť sa, žiaľ, posúva zase o priečku nižšie v zozname úloh.
Sme, aké sme
Možno máme vymoženosti ako jednorazové plienky, automatickú práčku či umývačku, čo si nejedna z nás uvedomuje a obdivuje vás za to, ako ste deň čo deň vyvárali, prali a žehlili 50 plienok. Netvárime sa ani, že dnes je život ťažší. Je proste iný. Neodsudzujte nás za to, aké sme. Nepodceňujte nás a nechcite mať vždy navrch. Ľúbime svoje deti rovnako, ako ste ľúbili vy nás. A to, že si namiesto utierania prachu, radšej vyložíme nohy alebo sa venujeme pre nás podstatnejším veciam? Nie je na tom predsa nič zlé. Robíme, čo vieme. A keď to nerobíme, oddychujeme, lebo aj my sme len ľudia.
Foto: publicdomainpictures.net, Pixabay.com, Freepik.com
