Zelená, žltá, oranžová. Vyfarbujem, gumujem, kombinujem. Áno, aj ja som prepadla čaru maľovaniek pre dospelých. Stal sa z nich môj relax i antistresová terapia v jednom. Niežeby som mala nejakú stresujúcu prácu, som predsa na dovolenke. Obľúbená fialová farbička mizne v rúčke môjho jeden a pol ročného umelca a jej čerstvo ostrúhaný hrot sa hrozivo blíži k jednému z mojich rozpracovaných diel. Asi nebol dobrý nápad relaxovať, keď je drobec hore. Ďalšia z chýb naivnej prvomatky. Nevadí. Odteraz budem vyfarbovať zásadne, až keď synček zaspí.
Vyfarbovacej mánii som prepadla dávno predtým, ako sa diela Johanny Basford objavili na pultoch slovenských kníhkupectiev. Svoju vytúženú omaľovánku som vypátrala na stránke jedného zahraničného e-shopu. Aká bola moja radosť, keď konečne dorazila. Priznám sa však, že so svojou novou záľubou som sa pred známymi veľmi nechválila. Predsa len podľa väčšiny z nich išlo o dosť infantilnú zábavku. Ani netušili, ako výborne sa pri nej dá oddýchnuť. Dnes, keď antistresové maľovanky trhajú rekordy v predaji, vyfarbujú spolu so mnou. Aj múdre hlavy vedcov sa jednoznačne zhodujú v tom, že ide o činnosť prospešnú najmä pre naše duševné zdravie. Tak teda hor sa do vyfarbovania!

Desiatky drobných lístočkov a kvietkov sú zároveň úžasnou výzvou na rozvíjanie trpezlivosti. Na stole sa mi kopia desiatky nových farbičiek, špeciálnych gúm a strúhadiel, v internetových skupinách hľadám nové inšpirácie, skúmam, čo sa skrýva za výrazmi ako blender, vrstvenie či miešanie farieb. Z vytúženej oddychovej činnosti sa však razom stáva činnosť mierne stresujúca. Chcem, aby moje výtvory boli dokonalé, márne sa snažím docieliť 3D efekt, o kombinovaní farieb sa mi dokonca aj sníva. Nastal čas sa so svojím novým koníčkom na chvíľu rozlúčiť. Po týždni mi moje večerné “maľovánkovanie” začína chýbať. Opäť si sadám k maľovánke, tentokrát kašlem na celú školu tieňovania a vyfarbujem len tak pre seba, podľa vlastného vkusu a fantázie. A čuduj sa svete, obrázky sú v mojich očiach konečne dokonalé. Príjemne zrelaxovaná si večer líham do postele, aby som ráno mohla tvoriť nové krásne dielka. Tentokrát s detskými voskovkami v ruke a s mojim malým umelcom po boku.
Do maľovania, priatelia!
Autor: Jana Belánová, foto: facebook, pixabay










