Snáď každé dieťa sa raz dostane do veku, kedy povie tú známu vetu: „Chcel/a by som psíka, mačičku, škrečka, korytnačku….“ Prípadne vysloví iné meno zvieraťa, pri zmienke o ktorom nám stoja dupkom vlasy, napr. .. „chcel/a by som poníka.“ Čo nás po takomto želaní čaká a neminie? Tu je pár myšlienok, ktoré stoja za zváženie predtým než sa vaša rodina rozšíri o nového člena.
Je už dieťa pripravené na zvieratko? A my rodičia?
Treba si položiť pár základných otázok:
· Kto sa bude o zvieratko starať?
· Kto ho bude kŕmiť?
· Kto s ním bude chodiť von, ak je to potrebné?
· Je to zvieratko, ktoré môže ostať doma aj nejaký čas samo alebo ho budeme ho musieť brať so sebou? Zvládate to všetko logisticky?
· Kde bude mať zvieratko klietku? Na balkóne, u dieťaťa v izbe?
· Sme si istí, že nikto v rodine nemá na vybraného nového člena rodiny alergiu?
Zvieratko je super kamarát pre drobčeka. Ale je drobček super kamarát pre zvieratko?
Povedzme si úprimne, že keď je dieťa malé, je mu jedno, či ťahá za chvost živé zviera alebo svojho plyšáka. Je mu jedno, že jačí, kričí a zvieratko sa niekde trasie od strachu. Pozor na to! Aby sme naše rozhodnutie neurýchlili a nový domov nebol pre zvieratko skôr stresom ako radosťou.
Ako je to u vás? Vyrastá vaše dieťa bok po boku so zvieratkom ako kamarátom alebo je to ešte len hudba budúcnosti, na ktorú radšej nechcete ani pomyslieť? 
zdroj: pixabay.com, wikimedia.org