Dospelý človek dobre pozná, čo je to stres. Trpí ním občas každý z nás. Ako sú však na tom deti, trpia ním aj ony? Podľa Americkej psychologickej asociácie (APA) sužuje stres až 20 % detí. Rodičia, žiaľ, veľmi podceňujú emócie svojich detí. Iba 3% rodičov považuje ich stres za extrémny. Zatiaľ čo 33% detí má skúsenosť s bolesťou hlavy mesiac pred začiatkom školy, iba 3 % rodičov tieto bolesti pripisujú práve stresu.
Ako vplýva stres na deti
Stres je odpoveď organizmu na záťažové situácie, ktoré vníma človek ako ohrozujúce a škodlivé. Je to obranný mechanizmus, ktorý nám pomáha zachrániť si život. Je to akási príprava na boj o prežitie. Ak je stres krátkodobý, je prirodzený a dokonca prospešný. Problém nastáva, keď ho zažíva človek neprimerane dlhodobo a nepretržite. Pri strese dochádza k rôznym zmenám v organizme následkom vyplavenia veľkého množstva hormónov (adrenalínu, kortizolu) do krvi.
Následkom toho sa zvyšuje tepová frekvencia, hustne krv, zrýchli sa dýchanie, zvýši sa potenie, krvný tlak i svalové napätie. Pri strese môže človek pociťovať aj bolesť v hrudi, časté nutkanie na močenie, závraty, ale aj bolesti v krku a sucho v ústach. U detí sú časté bolesti hlavy, brucha, nechutenstvo alebo naopak prejedanie sa. Deti môžu mať následkom stresu aj nočné mory a desivé sny. Nezriedka sa u nich dostavuje pocit únavy, časté zmeny nálady, podráždenosť, tráviace problémy (hnačky, zápchy, nevoľnosť), pomočovanie, ekzémy, škrípanie zubami, tiky, tras, zajakávanie, nesústredenosť, plač, depresia, úzkosť aj výbuchy agresivity.
Chronický stres môže mať na svedomí vznik srdcových chorôb, cukrovky, obezity a rôznych psychických problémov. Deti trpia stresom, ktorý sa líši od stresu ich rodičov. Majú obavy z toho, ako budú zvládať školu a učenie. Robia si starosti o vzťahy s rodičmi, súrodencami, rovesníkmi, o finančnú situáciu v rodine a o kopec iných vecí. Na telesný a psychický vývin detí má dlhodobý stres jednoznačne toxický účinok. Dospelí majú svoje metódy zvládania stresu. Deti si však ešte nevytvorili návyky a neobjavili spôsoby, ktoré by im pomohli stresové situácie úspešne zvládnuť. Vezmite preto ich zdravý vývin do vlastných rúk a poskytnite im pomocnú ruku pri zvládaní stresu, voči ktorému nie sú imúnne ani ony. Tu je niekoľko rád, ako postupovať.
Ako pomôcť deťom zvládnuť stres:
Rozprávajte sa s deťmi
Porozprávanie sa o tom, čo deti trápi, je prvým krokom k zisteniu možnej príčiny stresu. Niekedy si rodiča myslia, že určité veci sa deti nedotýkajú, že ich neriešia, nerobia si z nich ťažkú hlavu. Preto bývajú prekvapení, keď im deti povedia o tom, ako prežívajú niektoré každodenné životné situácie. Uistite deti o tom, že ste tu pre ne a že im pomôžete nájsť riešenie na akýkoľvek problém. Už len samotný rozhovor s vami o tom, čoho sa obávajú, ich môže upokojiť.
Hrajte sa s deťmi
Je dokázané, že fyzická aktivita a cvičenie znižujú hladinu stresových hormónov. Počas pohybovej aktivity sa uvoľňujú do tela endorfíny (hormóny šťastia). Deti trávia v súčasnosti veľa času pri počítačoch, televízoroch, ale aj v škole a väčšinu dňa presedia. Nájdite si preto spoločný čas na vonkajšie aktivity. Choďte s deťmi pravidelne na dvor, do parku či na cyklistický výlet, do prírody. Zahrajte si s nimi futbal, loptové hry alebo čokoľvek aktívne na čerstvom vzduchu. Nielen, že tým pomôžete deťom znížiť stres, ale posilníte tým aj svoj vzájomný vzťah.
Prihláste deti na hodiny hudby
Hudba má silné spojenie s našimi emóciami. Výskumy potvrdili, že hudba má významný dopad na vystresovaných ľudí a podporuje aj rýchlejšie zotavenie sa z následkov stresu. Hra na hudobný nástroj, komponovanie hudby alebo spev, pôsobia ako liek, ktorý môže pomôcť znížiť krvný tlak, pulzovú frekvenciu a prispieva aj k zníženiu úzkosti, depresie a stresu. U detí ma hudba navyše aj tú schopnosť, že vďaka nej vedia rozoznávať rôzne zvuky, čo im následne pomáha pri zlepšovaní komunikácie, reči aj čítaní. Podporte u detí hudobné nadanie a ak majú záujem, prihláste ich do hudobného krúžku. Jednak im to pomôže zvládnuť stres a zároveň tým podporíte ich zdravý vývin. Často si spoločne hrajte a spievate aj doma, prípadne sa vyberte na nejaký koncert alebo muzikál.
Postarajte sa o dobrý spánkový režim detí
Deti trávia večer veľa času pred obrazovkami. Čím neskôr sa ukladajú do postele, tým menej času na spánok im ostane. Aj nedostatok spánku sa môže podieľať na vzniku stresu a podráždenosti. Batoľatá potrebujú 11 až 14 hodín spánku, predškoláci 10 až 13 hodín a školákom prospieva dĺžka spánku v rozmedzí 9 až 11 hodín. U tínedžerov je už potreba spánku nižšia a postačí im 8 až 10 hodín kvalitného nočného odpočinku. Uistite sa, že vaše deti chodievajú spať včas a že chápu, prečo je spánok pre ne dôležitý.
Zdroj: psychcentral.com | Foto: dpositpohotos, freepik, pixabay
