Tridsaťšesťročný čerstvý otec, ktorý sa okrem toho, že vedie úspešnú spoločnosť a zároveň každý deň točí videá na sociálnu sieť YouTube, stíha venovať svojej rodine s čerstvým prírastkom, deväťmesačným Kevinom. Na sociálnych sieťach Ondreja z Trenčína, ako sa na internete prezýva, sledujú desaťtisíce ľudí a video z pôrodu jeho syna videlo doteraz viac ako 30 tisíc divákov.
Na internete si aktívny najmä na svojom YouTube kanáli, kde publikuješ každý deň jedno video. Nie je to popri práci a rodine extrémne náročné?
Náročné to určite je, ale veľmi ma to baví. Bol som zvyknutý dlhé roky tvrdo makať, potom prišiel do môjho života YouTube a zamiloval som si to, nesmierne ma to napĺňa. No a najnovšie prišiel do toho syn, takže sme s mojou partnerkou Jankou dlho skúšali nastaviť naše fungovanie tak, aby som, samozrejme, stíhal rodinu a prácu, ale našiel si priestor aj pre YouTube. Po nejakom čase to do seba zapadlo a funguje nám to skvele.
Tvoje video o pôrode syna videli desaťtisíce ľudí. Aké pocity v tebe zanechal pôrod?
Ten deň zostane navždy môj najkrajší v živote, napriek tomu, že som v ten istý deň bol na pomerne nepríjemnom lekárskom vyšetrení (smiech). Narodil sa mi vytúžený syn, je to krásny zdravý chlapček a ja som si vedomý toho, že mnoho ľudí nemá také šťastie ako my. Som za to nesmierne vďačný. Kevin je úžasný a šikovný chlapec a nekonečne ho aj s maminou milujem.
Ako ste boli spokojní s nemocnicou a personálom?
Na to mám dva rozporuplné pohľady. Keď sme do nemocnice prišli, ten prvý dojem bol hrozný. Dokonca, keď som tam bol Janku odprevadiť a odchádzal som – pretože pôrod nie je ihneď – najskôr otca pošlú domov, hovoril som si “Môj Bože, dúfam, že všetko dobre dopadne”. Z toho priestoru, z tej budovy nemáte dobrý pocit. Všetko vyzerá minimálne 100 rokov staré a zanedbané, ten pocit z toho priestoru nie je dobrý a vy akosi ani nečakáte, že vám v tak škaredom prostredí niekto pomôže. No nakoniec všetko prebehlo v absolútnom poriadku so špičkovým prístupom personálu. Na oddelení samotnom, kde prebiehal pôrod, už aj tie priestory vyzerajú omnoho modernejšie. Miestnosť, kde Janka rodila, vyzerala veľmi moderne a ako hovorím – prístup personálu bol stopercentný. Nemôžem nič vytknúť a chcem sa aj týmto poďakovať celému personálu trenčianskej pôrodnice za to, ako sa o Kevinka a Janku starali. Budeme im za to doživotne vďační.
Stal sa nejaký vtipný zážitok z tohto dňa?
Tak najvtipnejšie pre mňa bolo, keď som vstával zo stola po kolonoskopii, polozdrogovaný z rajského plynu a pýtal som sa, či už je to všetko, že musím dnes stihnúť ešte pôrod. Sestričky a pani doktorka prítomné v miestnosti sa nevedeli dosmiať. A potom ešte na pôrodnej sále, keď si pri pôrode pán doktor treskol hlavu o takú tú masívnú lampu, čo bola nad posteľou. Chvíľku som si myslel, že bude treba nového doktora (smiech).
Ako pomáhaš partnerke pri starostlivosti o syna? Ktoré činnosti sú tvojou doménou?
Moja časť starostlivosti začína podvečer po príchode z kancelárie, kedy sa snažím malému ešte čo najviac venovať a nechať Janku, nech si po celom dni vydýchne. Potom spoločne pripravíme Kevinka na spanie. Ak sa ideme kúpať, idem s ním vždy do vane ja. Večerné kŕmenie a uspávanie je tiež väčšinou moja parketa. Ak sa v noci malý zobudí – aktuálne máme obdobie zúbkov – som s ním hore ja. Máme to vymyslené tak, že ja v noci doma strihám videá a pri tom dávam pozor na Kevina pri spaní – ak sa zobudí a začne plakať, idem ho utíšiť alebo mu spravím mliečko, prebalím plienočku. Ráno ma strieda Janka a nechajú ma doobeda vyspať sa. Mám šťastie, že mám prácu s flexibilným časom, takže začínam až o 12.00 a za poobedie musím všetko vybaviť tak, aby som už zase v noci mohol iba strihať. Veľa ľudí si myslí, že doobeda vyspávam a nevidia, čo je za tým, takže sa to už ani často nesnažím vysvetľovať. A ak chce so mnou nejaký obchodný partner doobeda stretnutie, tak proste poviem, že doobeda nie som k dispozícii, pretože máme neodkladné porady (smiech).
Kto vybral meno pre syna, viaže sa k tomu nejaká story?
Meno sme vyberali klasickým spôsobom s kalendárom v ruke. Písali sme si mená, ktoré by pripadali do úvahy. Chceli sme, aby bolo meno dobre vysloviteľné aj v iných jazykoch, pretože ja rád cestujem po svete a vysvetľovať cudzincom, ako sa povie moje krstné meno, je tak nepraktické, že sa už automaticky predstavujem ako “endrijú” a už to neriešim. Vybrali sme meno pre chlapca aj dievčatko. Dokonca aj pre viac chlapcov a viac dievčat (smiech).
Takže je možné, že bude ďalší prírastok?
Ešte je skoro nad tým nejako vážne uvažovať. Ako sa hovorí: nikdy nehovor nikdy.
Ako si sa dozvedel, že čakáš syna?
Bol som na travel tripe v Ázii, keď Janka dostala výsledky z vyšetrenia a nechcela mi to povedať na diaľku. Keď som sa vrátil, išli sme na slávnostný obed. Povedala, že mi to nepovie, ale že v aute má pre mňa niečo, vďaka čomu to budem vedieť. Natočili sme to na video. Priznám sa, že som veľmi chcel chlapca a moja radosť bola… No veď si to pozrite sami.
Na aké činnosti, ktoré budeš môcť robiť v budúcnosti so synom, sa najviac tešíš?
Mám krásne spomienky na detstvo s mojím otcom, kedy sme sa hrali či už doma, alebo vonku, stále niečo. Otec hrával futbal a neskôr bol aktívny hobby športovec, takže sme stále niečo vymýšľali. Pamätám si, že mi venoval veľa času, dnes ako dospelák až nechápem, ako to stíhal. Robím všetko pre to, aby som si mohol život zariadiť tak, aby som aj ja s Kevinom trávil spoločne veľa času a učil ho všetko to, čo naučil môj otec mňa a, samozrejme, veľa ďalšieho.
Čo by si chcel svojho syna naučiť, ako ho pripraviť do života, čo mu chceš odovzdať?
Ja som veľmi špecificky zmýšľajúci človek, veľmi pozitívny, racionálne uvažujúci. Mám popremýšľané hodnoty, ktoré uznávam, kde je hlavne šťastie, radosť a láska. Férovosť, pokora, úprimnosť a úcta k druhým ľuďom. Snažím sa byť gentleman a mať v sebe elementárnu slušnosť. Nech som v akomkoľvek postavení: pozdraviť, povedať prosím a ďakujem je u mňa súčasťou akéhokoľvek kontaktu s druhými ľuďmi, či sa bavím s riaditeľom nadnárodnej spoločnosti alebo s dámou, ktorá má na starosti čistotu miestnosti. Všetci sme ľudia a všetci sme si rovní. Napríklad toto.
Ako sa zmenil váš život v čase koronavírusu?
Veľmi nás mrzelo hlavne odlúčenie Kevina od ostatnej rodiny. Predsalen, keď sme po dvoch mesiacoch boli pozrieť babky, musel to byť pre nich šok. Kevin sa zrazu plazí, stavia sa na nohy, dáva pá-pá, robí ťap-ťap a mrmle prvé slová. Nič z toho predtým nerobil. Ale, samozrejme, ako iné rodiny, zachránili nás video-chaty, aj keď pre malé bábo je fyzický kontakt nenahraditeľný. Myslíme si, že dieťa potrebuje byť v úzkom kontakte s rodinou.
Posunula vás niekam skúsenosť s karanténou, niečo vám to vzalo, dalo?
Náš vzťah to nejako neovplyvnilo. Naučili sme sa s Jankou spolu dobre fungovať, je to o pochopení toho druhého, v zásade je to jednoduché: ak niekto niečo nemá rád, nerobte mu to, ak niekto niečo má rád, robte mu to (smiech). Ako každé iné páry, samozrejme, aj my máme aj horšie dni, to je normálne. Nás zachránilo asi to, že ja som vo svojej kancelárii sám, takže som tam mohol ísť aj počas karantény. Ak by sme zostali obaja doma, to by asi nedopadlo dobre, sme veľmi svojské povahy (smiech). Čo ma však veľmi mrzí, že nám “koronténa” zmarila naše cestovateľské plány, mali sme ísť teraz v júni do Portugalska, čo sme zrušili, ale dúfam, že keď to celé pominie a ja verím, že to bude čoskoro, tak si to všetko vynahradíme. Chceme s Jankou a malým veľa cestovať.
Prekáža Janke, že nakrúcaš videá z vášho života a publikuješ ich verejne?
Ako asi každej žene – vadí jej keď ju filmujem ak nie je na to pripravená. Ale vo všeobecnosti by som dokonca povedal, že ma v tom podporuje. Chápe, že je to cesta, na ktorú som sa dal, že na tom tvrdo makám a že od toho očakávam aj nejaké výsledky. Ona dobre vie, že keď si niečo zmyslím a začnem na tom makať, je takmer nemožné ma od toho odhovoriť. Ale tiež vie, že ak sa do niečoho zažeriem, tak neprestanem, kým v tom nebudem úspešný. Berie to proste ako moju prácu a snaží sa ma podporovať. Je mojím najväčším kritikom a to ma núti posúvať moju tvorbu videí vpred. Pomáha mi napríklad vyberaním nadpisov videí, s náhľadovými obrázkami. Janka je tiež z kreatívneho fachu, robí copywriterku a veľmi dobrú, takže viem, že ak spolu vyberieme nadpis a obrázok, video bude zaručene úspešné.
Podľa tvojich videí pomerne veľa cestuješ, ako to teraz zvládate ako rodina?
Momentálne nijako, nakoľko sú uzavreté hranice. Ale chceme teraz začať trošku po Slovensku a keď sa vyrieši vo svete koronavírus, tak začneme vo veľkom ako cestovateľská rodina.
Pochádzaš z Trenčína, vždy si tam žil?
Narodil som sa v Trenčíne. Nejaký čas som bol aj v zahraničí a asi 5 rokov som býval v Bratislave kvôli práci. Aj som si myslel, že tam zostanem, ale vrátil som sa čiastočne aj z rodinných dôvodov, ale aj preto, že moja práca nevyžaduje byť na nejakom konkrétnom mieste. Na prácu potrebujem počítač, internet a trochu kľudu, tak som išiel naspäť bližšie k rodine. Potom som spoznal Janku, ktorá je z Považskej Bystrice, zatiaľ sme sa rozhodli že budeme bývať v Trenčíne, ale je možné, že to zmeníme. Alebo možno ani nie. Uvidíme najbližšie roky. Momentálne sme v byte, kde máme zmluvu do budúceho roka, takže dovtedy niečo vymyslíme. Chceli by sme pre Kevinka aspoň nejaký malý dvor, ale ako hovorím – uvidíme, čo príde do cesty.
Prečo si sa rozhodol pre názov kanála Ondrej z Trenčína?
Vtedy som to veľmi neriešil. Z marketingového hľadiska som, samozrejme, chcel, aby bol názov unikátny, a keď ho zadám do Googla, aby som bol prvý vo výsledku. Časom, keď to začalo byť vážnejšie, som si hovoril, že som na tom mohol popracovať trošku viac, ale ľudia si už zvykli a aj keď to asi nie je úplne top názov, už to asi tak nechám. Zoberme si, že čo už môže byť horší názov ako Google? A vidíte, aká úspešná značka (smiech).
Ondrej, ďakujeme ti, že si vyhovel nášmu pozvaniu na rozhovor, želáme ti teda veľa úspechov, najmä v rodine s partnerkou a synčekom, v podnikaní aj v tvojej YouTube tvorbe.
Ja ďakujem za pozvanie, bolo mi príjemným potešením a pozdravujem všetky mamičky čitateľky.
ODOBERAŤ ONDREJOV KANÁL NA YOUTUBE MÔŽETE NA TOMTO ODKAZE
