Martina sa pred niekoľkými mesiacmi spolu s manželom a dcérou presťahovala na druhý koniec republiky – z Humenného do Bratislavy. Sťahovali sa za lepšou prácou pre manžela aj pre ňu. V Humennom bola ich dcérka spoločenská a veľmi rada chodila na ihrisko a hrala sa s ostatnými deťmi.
Martina nechodila do práce a tak jej dcéra nechodila ani do škôlky, takže všetky kontakty s deťmi mala práve z ihrísk. Sťahovanie a práca boli stresom pre celú rodinu a dcéru trochu zanedbali, pretože museli zariadiť veľa vecí. Dcérka je odvtedy uzavretá a často vyzerá smutne.
Nechce chodiť von, aj keď hneď za bytovkou je obrovské ihrisko, ktoré je vždy plné detí. Dcérka o kontakt s deťmi nestojí, ak by ju Martina nepresvedčila, presedela by celé dni doma. Zatiaľ nezohnali miesto v škôlke, ktorá by začleneniu pravdepodobne pomohla a malá by si mohla nájsť nových kamarátov.
Martina dúfala, že sa miesto čoskoro nájde, ale dovtedy potrebovala radu, aby pomohla dcére sa lepšie aklimatizovať. Čo jej poradili v psychologickej poradni?
Sťahovanie je stres nielen pre dospelých, ale aj pre deti. U malých detí je vnímané oveľa intenzívnejšie aj z dôvodu, že sa práve spoznávajú so svetom všeobecne a zrazu sú presunuté z miesta, kde sa cítia bezpečne do cudzieho mesta, kde nikoho nepoznajú.
Zároveň, v tak nízkom veku, o čo intenzívnejšia je prvá reakcia, o to je kratšia doba, než si dieťa zvykne na nové prostredie. Deti sú bezprostrednejšie než dospelí pri zoznamovaní sa s novými ľuďmi. Takže najlepším „liečiteľom“ je čas.
Škôlka je tiež určite dobrým a správnym riešením. Pokiaľ nie je voľné miesto v štátnej škôlke a finančná situácia by to dovolila, je možnosť zvážiť súkromnú škôlku, napríklad len na jeden deň v týždni, aby bolo medzi deťmi. Taktiež je dobrým riešením brávať ho na ihrisko, aj keď sa mu nechce, ale nemala by sa z toho stať povinnosť – to by zvykanie si na nové prostredie len sťažilo. Najlepšie je vymyslieť niečo, čím dieťa von vylákate – niečo, čo sa mu páči a zaujíma ho. Taktiež nemusí ísť hneď na ihrisko – zo začiatku môže stačiť aj prechádzka po okolí alebo spoločný nákup v potravinách. Jednou z možností sú aj rodičovské centrá či detské kútiky.
Pokiaľ dieťa vytiahnete na ihrisko je dôležité aj to, či sa syn alebo dcéra s ostatnými deťmi hrá či nie. Keď áno, ide len o prekonanie obáv a hanblivosti, čo často príde samé. Ak jeden z rodičov už má v novom meste nejakých známych, je možné vymyslieť nejakú spoločnú aktivitu. Adaptácia dieťaťa je ovplyvnená aj prežívaním a adaptáciou rodičov.
Pre malé deti je sťahovanie ťažké aj z dôvodu, že je to niečo náhle. Aj napriek tomu, že sa o tom s ním rozprávate aj niekoľko mesiacov predtým, nedokáže si predstaviť, čo to reálne znamená. Pre dieťa je to veľmi abstraktná predstava, takže sa na situáciu nedokáže pripraviť ako dospelý človek a vyrovnáva sa s ňou až keď nastane. Všetko sa postupne zrovná, zvlášť keď sa budete snažiť spolu s ním spoznávať okolie a začleniť ho do kolektívu aspoň na ihrisku.
Môžu vzniknúť aj rôzne úzkosti, problémy so spaním, veľký strach alebo nechutenstvo či nočné pomočovanie. V takýchto prípadoch je riešením jedine návšteva psychológa.
Foto: pixabay.com
