Výchova dieťaťa je beh na dlhú trať – od útleho veku až po jeho dospelosť. Každá matka sa zo všetkých síl snaží naučiť svoje dieťa slušnému správaniu a vzorným návykom, ale nie vždy ide všetko podľa plánov.
Aj mamičky sú omylné a občas robia chyby, ktoré môžu mať negatívny vplyv na správanie dieťaťa. Tu je pár rád ako sa takýmto situáciám vyhnúť.
Netrpezlivé dieťa, ktoré si stále vyžaduje pozornosť
To, že mu budete hovoriť „Nevyrušuj ma!“, nepomôže. Či už sa rozprávate so známou na ulici alebo s kolegyňou po telefóne, učte svoje deti aby počkali, kým bude rad na nich, aby mohli niečo povedať. Vysvetlite im, že do reči sa skákať nepatrí, aj keď s niekým telefonujete. Keď budete mať najbližší telefonát, skúste povedať napríklad: „Teraz si musím na chvíľku zavolať. Keď bude veľká ručička na tom čísle, tak sa budem venovať opäť tebe.“
Dieťa, ktoré v obchode všetko chytá a/alebo stále chce, aby ste mu kúpili nové hračky
Je veľmi dôležité, aby sa deti už od malička vedeli uskromniť so svojimi prianiami. Či už sa jedná o hračky, sladkosti alebo iné veci, o ktoré vás v obchode prosia, mali by ste dieťaťu vysvetliť, že nie vždy sa všetko môže kúpiť. Skúste pri najbližšej návšteve obchodu svojho drobca zamestnať – dajme mu na starosti nákup určitých potravín, poprípade vytvorte nákupný zoznam, ktorý bude musieť strážiť. Keď ho zamestnáte, nebude myslieť na to, čo by si chcelo kúpiť.
Dieťa nepozná čarovné slovíčka
V tomto prípade mu samozrejme idete príkladom vy. Ak slušné správanie vyžadujete od dieťaťa, musíte tak hovoriť v prvom rade vy doma. Ak si to deti nevedia zapamätať, skúste im to vštepiť iným spôsobom. Keď vás o niečo požiada ale nepoprosí, nerobte to. Počkajte si na čarovné slovíčko. Takto sa dieťa naučí, že keď o niečo nebude slušne prosiť, nič nedostane.
Dieťa, ktoré nevie, čo sa môže hovoriť nahlas a čo nie
Je pravda, že deti nevedia zvážiť, čo je vhodné povedať nahlas a čo nie. Neviete, čo im vybehne z ich malých ústočiek a tiež ako na to ľudia v okolí zareagujú. Aby ste sa vyhli problémom a konfliktom, skúste sa s deťmi porozprávať o tom, čo je slušné povedať nahlas a čo nie. Vysvetlite im, že sme rôzni a to, že na niekoho poukazujeme alebo nahlas vykríkneme ako vyzerá, ho môže zraniť. Konkrétne na tému postavy si môžete zobrať inšpiráciu v tomto článku.
Dieťa, ktoré je prehnane chránené a tým obmedzované
„Neroztrhaj si nohavice…nezašpiň sa…nechoď tam, lebo sa udrieš…“ Ak ste sa spoznali v predošlých vetách, skúste prehodnotiť, či sa o vaše dieťa prehnane nebojíte. Samozrejme, ak je strach opodstatnený, je to iný prípad. Matky však občas vidia nebezpečenstvo aj tam, kde nie je. Deti sa učia spoznávať svet z odretých kolien, škrabancov či modrín a tak mu neberte tieto príležitosti. Inak z neho vyrastie bojazlivé dieťa, práve kvôli tomu, že mu maminka povedala že to, to a to je nebezpečné.
Dieťa, ktoré sa nevie ovládať a otravuje aj ostatných
Ak váš drobec rád nadväzuje konverzáciu aj s cudzími ľuďmi, je to znak toho, že je spoločenský a nehanbí sa. Ak však vyslovene cudzích ľudí otravuje, nie je to správne. Toto sa môže stávať ak trávite s dieťaťom príliš veľa času osamote a je zvyknuté hrať sa len s vami a mať vašu pozornosť. Neuvedomí si potom, že iní ľudia môžu mať aj dôležitejšie veci ako venovať sa len jemu. Berte ho do kolektívu medzi iné deti a iných ľudí, aby dieťa vnímalo, že pozornosť nie je len na ňom.
Zdroj/Obrázky: brightside.com
