HYPERSENZITIVITA – vysoká citlivosť je, svojim spôsobom, vrodené nadanie a psychológovia jej začínajú venovať čoraz väčšiu pozornosť. Vysoko citlivého človeka spoznáte aj podľa toho, že je starostlivý, skromný, obetavý, prispôsobivý, vyhýba sa konfliktom a nechce na seba pútať pozornosť. Býva zároveň úzkostnejší, opatrnejší a berie vzťahy, ľudí a život veľmi vážne.
Hypersenzitívne dieťa vníma oveľa viac podnetov a oveľa intenzívnejšie, ako ostatné deti. Ak je tých podnetov príliš veľa, a dieťa nemá dostatok času a vlastného priestoru, aby ich dokázalo vnútorne spracovať, vysoko citlivého človiečika to môže zaťažiť natoľko, že začne reagovať podráždene, vybuchne alebo sa utiahne do seba. Psychoterapeut Rolf Sellin, vo svojej knihe „Hypersenzitívni ľudia medzi nami„, tvrdí, že veľa závisí od podpory zo strany rodičov, od pochopenia a rešpektovania zvýšeného vnímania, hraníc a potrieb dieťaťa, či sa stane preňho hypersenzitivita prednosťou alebo záťažou.
Dnešná doba, sama o sebe, kladie vysoké nároky na deti. Z každej strany sa na ne valí množstvo informácií a podnetov. Aj menej senzitívne deti majú čo robiť, aby ten nápor ustáli. Tie, vysoko citlivé, prežívajú väčší stres aj preto, že sú na seba pomerne dosť náročné. Keď sa im nedarí uspokojiť nároky a očakávania iných, najmä rodičov, ich duša nepredstaviteľne trpí: „Prečo len nie som lepší, múdrejší, šikovnejší, rozumnejší, rýchlejší? Keby som bol, isto by ma mali radšej, nekričali by po mne, nenadávali, netrestali… Túžim po tom, aby bol doma pokoj, aby boli so mnou rodičia spokojní, ale nejde mi to, je to moja vina, som nula“. Niekedy rodičia nedokážu správne posúdiť, kde sú hranice možností a schopností ich detí a tlačia ich do niečoho, na čo nie sú ešte dostatočne zrelé alebo do niečoho, čo im spôsobuje nadmernú psychickú záťaž.
Pomyselná hranica medzi ľuďmi býva tam, kde sa obaja cítia v primeranej pohode. Hypersenzitívne dieťa má problém vymedziť a ochrániť svoje vlastné hranice. Prílišné napätie, tlak a vyčerpanosť z neznesiteľnej situácie ho privádza k zmene správania. Jednoducho vybuchne, bez ohľadu na to, či je extrovertné alebo introvertné. Z doteraz citlivého, ohľaduplného, chápavého a slušného dieťaťa sa stane podráždený, zlostný, bezohľadný až bezcitný človiečik. Ak predsa len neukáže svoj hnev navonok, obráti ho voči sebe, do svojho vnútra. To sa potom následne odzrkadľuje na jeho zdraví. Môžu sa uňho objaviť rôzne bolesti a choroby. Pocit viny, sklamania a osamelosti ho núti snažiť sa všetko napraviť. Svoje správanie ľutuje, je ústretovejšie a chápavejšie k druhým. Svoje hranice však chráni stále menej, až sa im napokon vzdiali natoľko, že sa cíti celkom stratené.
Možno aj vy pozorujete takéto správanie u vášho dieťaťa, no nespájali ste to nikdy s hypersenzitivitou. Vysoko citlivé deti sa boja hovoriť o svojom prežívaní a vnímaní. Obávajú sa totiž kritiky a nepochopenia. Vy ich svojim pochopením môžete podporiť v tom, aby sa otvorili, aby vedeli, že aj ich pocity sú dôležité a že ste tu pre ne, nech by mali akýkoľvek problém. Rešpektujte ich individualitu a dávajte si pozor na to, aby ste ich nikdy neporovnávali s inými „lepšími„ deťmi. Už samotné porovnávanie detí, a to nie len hypersenzitívnych, môže mať škodlivé následky na vytváranie ich obrazu o sebe samom.
Menej citliví ľudia by sa mali učiť dívať na seba najskôr očami druhých. Mali by si všímať ich názory, myšlienky a pocity. Naopak, hypersenzitívni ľudia by sa mali naučiť sústrediť pozornosť najprv na seba, na svoje pocity a myšlienky. Ich úlohou je nájsť samých seba. Vysoko citlivý človek sa bude cítiť slobodný len vtedy, keď si presne vymedzí svoje hranice. Pomôže mu, ak bude počúvať svoje telo. To mu dá signál o tom, či mu je dobre, alebo nie. Prostredníctvom reakcií tela môže aj hypersenzitívne dieťa ľahšie a spoľahlivejšie rozpoznať svoje hranice, ktoré tak veľmi potrebuje vymedziť. Váš prístup mu môže pomôcť vážiť si samého seba, nájsť sebadôveru alebo naopak, získať pocity menejcennosti, neschopnosti a nedostatočnosti.
Úskalia hypersenzitivity:
- Neschopnosť obhájiť vlastné záujmy, názory, uhol pohľadu
- Neschopnosť brániť sa manipulácii a využívaniu
- Strácanie sa v rozhovore s inými
- Vnútorný konflikt medzi tým, čo je „primálo„ a čo je už „priveľa„
- Vnútorný konflikt medzi „podceňovaním„ a „preceňovaním„
- Vysoká prispôsobivosť
- Nedôležitosť vlastnej prezentácie a osobných záujmov
- Schopnosť naladiť sa na myslenie a vnímania druhých
- Tendencia detailne vnímať priveľa podnetov
- Hĺbavejšie a diferencovanejšie myslenie
- Pomalšie pracovné tempo v dôsledku precíznosti a potrebe veľa premýšľať
- Intenzívnejšie vnímanie a prežívanie predsudkov, odmietnutí a očakávaní druhých
- Neschopnosť vnímať vlastné telo
- Neuzemnenosť – vnímanie tela ako príťaž
- Ignorovanie vlastných potrieb
- Narušenie vlastných aj cudzích hraníc, osobného priestoru
- Problematické vymedzovanie a ochrana vlastných hraníc (je všade aj nikde)
- Udržiavanie veľkého odstupu od druhých
- Nadmerná obetavosť a starostlivosť o potreby druhých na úkor seba
- Nerešpektovanie hraníc druhých s dobrým úmyslom pomôcť
- Príliš vysoké nároky na seba
- Príliš vysoké ideály
- Mimoriadne veľká sebakritickosť
- Zachytávanie myšlienok ľudí a sledovanie ich spôsobom, akoby boli ich vlastné
- Ochota nezištne pomáhať na úkor seba
- Snaha robiť všetko čo najlepšie
- Vysoké nároky na harmóniu, spravodlivosť a spokojnosť
Pozitíva hypersenzitivity:
- Schopnosť detailne vnímať viac podnetov
- Obetavosť a starostlivosť o potreby druhých
- Prispôsobivosť
- Obozretnosť
- Ohľaduplnosť
- Ochota nezištne pomáhať
- Schopnosť motivovať druhých
- Dôkladnosť a precíznosť v práci
- Málo priateľov, no s o to silnejšími putami
- Schopnosť empatie, naladiť sa na myslenie, vnímanie a cítenie druhých
- Snaha robiť všetko čo najlepšie
- Vyhýbanie sa konfliktom a hádkam
- Schopnosť predvídať a vyhnúť sa možnému nebezpečenstvu
- Hĺbavejšie a diferencovanejšie myslenie
- Vysoké nároky na harmóniu, spravodlivosť a spokojnosť
- Širší pohľad na svet
Čo môže pomôcť zvládnuť vysokú citlivosť?
- Sústredená pozornosť na seba
- Určenie a rešpektovanie vlastných hraníc (aj hraníc druhých ľudí)
- Vedomé riadenie vnímania a myslenia
- Zníženie vysokých nárokov na seba i druhých
- Prijatie a ocenenie samého seba
- Prijatie vlastnej hypersenzitivity
- Tvorivá činnosť (kreslenie, modelovanie, písanie, hudba)
- „Zážitková diéta„ (zníženie množstva podnetov, vzruchov)
- Nehlučné, neagresívne športy zamerané na šikovnosť a hravosť
- Cvičenie, ktoré pomáha uzemniť a koncentrovať energiu (tajči, qi-gong, jóga)
- Výdatný spánok
- Nájdenie opory
- Robiť o niečo viac pre seba, svoj pracovný život a zabezpečenie, ako pre iných
- Terapia IFS (s jadrom v rodinnom systéme)
- Ego state – terapia
- Terapia zameraná na voice-dialogue
Zdroj: kniha Rolfa Sellina – Hypersenzitívni ľudia medzi nami | Foto: depositphotos.com, freepik, pixabay
