Istý ruský reportér sledoval dlhých sedemnásť rokov osud malého chlapca, ktorého z ruského sirotinca v Irkutsku adoptovali do USA. Filmár chcel dokázať, že na pozadí politických nepokojov, kde zomierajú muži ako otcovia a ženy ako matky, sú práve deti tie najzraniteľnejšie bytosti, ktoré s pocitom viny žijú celý život. Jedným z takýchto detí bol i sirota Andrei.
Životný príbeh vo filme Born in the USSR (Narodený v USSR) monitoroval chlapcov život od piatich rokov až po dospelosť. Jeho matka a otec zomreli a keďže stará mama nemala dostatok peňazí na výchovu, ocitol sa spolu s bratom v sirotinci. Výpoveď drobca, ktorého reportér prvýkrát spoznal v detskom domove, keď mal päť rokov, je výpoveďou dieťaťa, ktorého osud dočasne spečatila politická situácia. Andrei ho však zmenil. No i tak, pri spomienkach na svoju rodinu chcel byť pred kamerami silný, srdce však nepustí…Stačí sa pozorne zahľadieť do chlapcovej tváre.
Sú ľudia, ktorých máš rád?
Áno.
Kto? Moja rodina.
Ty máš rodinu?
Áno.
Kto tam je?
Stará mama.
Brat.
Mama a otec zomreli.
…tu začína chlapcov vnútorný boj…
Raz som spal…
Počul som hlas mojej mamy…
Ležal som tam a počul som krik…
Andrei!
Zobudil som sa.
Ako vieš, že to bol hlas tvojej mamy?
Hneď som to vedel…
Film obletel celý svet a vďaka tejto krátkej a dojímavej pasáži sa malý Andrei dostal z ruského sirotinca do adoptívnej rodiny v USA. Dnes je z neho dospelý muž, ktorý nezabúda na svoju minulosť. „Človeka môžete preniesť kamkoľvek, no jeho korene budú stále tam, kde sa narodil. Som Rus a stále sa budem cítiť ako Rus.“
Andrei vyštudoval v USA počítačovú bezpečnosť a peniaze, ktoré zarába, pravidelne venuje opusteným deťom v ruských sirotincoch. Zámer ruského reportéra vyšiel: dokázal, že akékoľvek životné či spoločenské udalosti, ovplyvňujúce stabilitu či dokonca existenciu rodiny, (vrátane politického diania) priamo vplývajú i na dieťa. A to si svoje bolesti na duši so sebou nesie celý život.
Zdroj: www.imgur.com | Foto: www.imgur.com
