Mamičky, koľké z nás už túto vetu počuli na svoju adresu? A v realite, najčastejšie, práve od našich svokier. Práve od tej, ktorá vychovali človeka, s ktorým my žijeme. Je jedno čo urobíme, ako urobíme, jedno je isté. Nebude to dobré. Aj mamička Miška sa nám zverila so svojim príbehom:
Ja už som si zvykla na prívlastok nezodpovednej matere. Prvýkrát sa ma to možno dotklo, ale ako ide čas, beriem to už ako každodenný rituál. A keď sa pozriem na svojho syna a na svojho muža, je jasné, ktorou cestou pôjdem i naďalej.
Ty ho necháš samého na ihrisku?
Keď ma svokra prvýkrát „načapala“ na detskom ihrisku, ako si s kamarátkou spokojne sedím na lavičke a rozprávam sa a môj Miško sa spokojne krútil na detskom kolotoči, dva metre od nás, s jej osemročným Tomáškom, myslela som, že práve prekonala slabší infarkt a ja budem volať záchranku. Našťastie so scénou počkala, kým sme nedošli domov, kde som jej urobila čaj, vďaka ktorému nabrala dych na to, aby mi riadne vynadala.
„Načisto si sa zbláznila? Ty necháš dieťa samé na kolotoči s cudzím chlapcom? Čo keby spadol a rozbil si koleno? Čo by si robila vtedy? Alebo nebodaj ho ten kolotoč udrel do hlavy? Ty si absolútne nezodpovedná! Ja som svoje deti „NIKDY“ nenechávala samé, stále som im bola za chrbtom. Nad deťmi musíš stáť dvadsaťštyri hodín denne. Moje deti nikdy nemali jedinú modrinku, kým som ich mala na starosti ja! Deti sú nevyspytateľné!“
Samozrejme, ja to neviem! Ale moje argumenty o tom, že Tomáška pozná od detstva a dáva si pozor, aby nekrútil veľmi rýchlo, že na neho stále pozerám a dávam pozor, zhodnocujem situáciu a vypočítavam vzdialenosť, neobstáli. No, keď som večer odpovedala na milión otázok môjho muža, ktoré nohavice si má obliecť, akú košeľu k tomu, kde sú ponožky, a kde má nabíjačku od mobilu, aký chlieb má kúpiť a či môže kúpiť k tomu aj šunku, či vziať sirup malinový alebo jahodový, lebo on nevie na aký má chuť, a či s ním nepôjdem do obchodu, lebo on sám nevie, bola som na pokraji infarktu ja.
Varecha dieťaťu do rúk nepatrí
So svojim synom stále varíme, alebo pečieme spolu. Posadím si ho na pult, dám mu do ruky varechu a nechám ho pomaly miešať polievku, alebo zemiaky, poprípade posoliť, alebo pokoreniť jedlo, či nasypať vanilkový cukor do cesta na koláč. Jedného dňa, keď sme zas tak obaja boli zahĺbení do tajov kuchyne, znenazdania sa mi za chrbtom ozval nepríjemný hlas mojej svokry. Neskoro som si uvedomila, že som nenechala kľúč v zámke a neprimkla.
„Už si načisto rozum potratila? Veď môže spadnúť a rozbiť si hlavu. Čo ak sa popáli na horúcej polievke, alebo spadne do hrnca? A nedajbože sa mu môže chytiť oblečenie a vzbĺkne celý. Je to dieťa, on si neuvedomuje, že do horúcej polievky sa ruky dávať nesmú. Si hrozne nezodpovedná! Moje deti do kuchyne mali prístup až vtedy, keď začali chodiť do školy a mali rozum.
Zas som sa snažila argumentovať, že si syna poznám. Viem, že nie je do všetkého hrr, a že iba tak ruku do hrnca nedá. Že sa nenakláňa a keď sedí na pulte, krásne sa ma drží. Naše pohyby sú krásne zladené a naučené ešte z čias, keď som ho nosila v šatke a tiež sme spolu varili, len on pri tom spal. Keď sa pozriem na svojho muža, ktorý nevie na čo slúži varecha, navariť ani len polievku zo sáčku, nakrájať zeleninu na šalát, alebo aký je rozdiel medzi chladeným a mrazeným kuraťom, rozhodla som sa, že naďalej ostanem tou zlou materou.
V mojom byte teda taký neporiadok nikdy nebol
To, že svokrám netreba dávať kľúč od vášho bytu som pochopila o pár dní, keď mi zas neohlásene vbehla domov a my sme so synom akurát plnili pračku špinavou bielizňou. Ono, možno to vyzeralo všelijak inak, pretože sme sa naháňali po byte, hľadali tatkove ponožky, trenírky, tričká, medzitým sme sa objímali, tancovali, spievali, púšťali autíčka, čítali knihy, skladali puzzle a kocky. Všetko bolo všade, to je pravda. Ešte sa ani nevyzula a už začala skladať hračky do police, puzzle do krabice.
„Hmm, ty máš času sa s dieťaťom takto „šaliť“? Keby si namiesto toho upratovala. Mne by môj muž teda dal, ak by náš byt takto vyzeral. Deti som poslala do izby, alebo vonku, hrať sa. Skôr si to dáš do poriadku, keď sa ti nebudú deti motať pod nohami.“
Snažila som sa jej vysvetliť, aby si sadla a pohrala sa s malým, že zatiaľ urobím kávu a popraceme s malým neskôr, keď sa dohráme. A zvyšok dokončím potom, keď malý zaspí a keď konečne zistím, kto je vrahom v tej novej detektívke, ktorú som dostala od kamarátky. No nič neuspelo, nech som sa snažila všelijak. Začala som aj premýšľať, či na jej dobre mienených slovách niečo nebude. No večer, kým som zaspávala som si uvedomila, že môj muž síce ovláda kto kedy hrá Ligu majstrov, kto vyhral minulotýždňový zápas Realu s Arsenalom, ale kde sa nachádza kôš so špinavou bielizňou ani netuší. Ani nevie, aký saponát či prací prášok používame, ale vie kto zabil Bradlyho. Možno som zlá mater, ale moje dieťa vie, kde má hodiť špinavé slipky a tak to ostane.
Ty chceš to dieťa zabiť?
Aj ja sa hrozím každého bacila a kašľa, ktorý skočí na moje dieťa. Po každom silnejšom zakašľaní sledujem, či mu nevyskakuje teplota, sledujem farbu soplíka, stolice. No neletím pri každom kýchnutí k doktorke. Počítam koľko dní to trvá, a ak do týždňa kašeľ prejde, a nevyskočí mu teplota nad 38,5, ani pediatričku nevidíme. Deti majú soplíky, deti kašlú, deti teplotujú. Ale moja „svokruša“ to nechce pochopiť.
„Ty nepočuješ, ako to dieťa trpí? To bude čierny kašeľ, alebo nebodaj suchotiny. Už tretí deň takto kašle. A mal aj teplotu 37,4. To čo mu dávaš? Cibuľový sirup? Antibiotiká mu treba dať, veď pozri, aké má sople! Nerozumiem, čo si to za matku, že necháš svoje dieťa takto trpieť!“
Rozumiem, aj ja sa o svoje dieťatko bojím. Ako každá matka. Ale presne viem, kedy je moje dieťatko choré, a kedy má „iba“ soplíky a kašeľ. Viem, že ona od doktora neodišla, kým jej nepredpísal antibiotiká pre ňu aj pre deti, ale keď dieťaťu idú tri dni priesvitné soplíky, to nie je choroba potrebná na silnú liečbu. Možno cibuľový sirup, bylinkové čaje a zázvorové zábaly nie sú medicína, ale nám pomáhajú a do týždňa sme fit, ak sa samozrejme nejedná napríklad o zápal močových ciest. A možno som nezodpovedná, no vidím svojho muža, ako už pri prechladnutí beží po antibiotiká, ale keď príde zápal, trápi sa a už mu nezaberajú.
Som zlá a nezodpovedná matka? V tom prípade, áno som. Ale chcem zo svojho syna vychovať dobrého a samého za seba zodpovedného človiečika. Aby mi raz nevesta za chrbtom nehovorila, aká som zlá a nezodpovedná matka.
Aj vy ste zlé a nezodpovedné mamičky, alebo je v tom Miška sama?
Foto: Pixabay.com
