Strach sprevádza dieťa všetkými jeho vývinovými fázami. Od narodenia až po školský dvor. Nás budú v nasledujúcich riadkoch zaujímať hlavne prvé mesiace života dieťaťa až k dovŕšeniu približne jedného roka. Je to vek, kedy dokáže rozoznať známych a neznámych ľudí.
Medzi známych ľudí patrí samozrejme mamička s tatinkom a súrodenci, ktorých vidí každý deň. Rovnako sem môžeme zaradiť starých rodičov, ktorých vídava dieťa často. Ak ale babka s dedkom bývajú na druhej strane republiky a kontakt nie je príliš častý, dieťa ich vníma viac ako neznámych ľudí. Vo svojom veku ešte nevie rozoznať, že ide o príbuzných.
A to podčiarkujú aj psychológovia: dieťa sa naučilo síce rozoznávať známych a neznámych ľudí, nie však príbuzných a nepríbuzných. To znamená, že ak svojho ročného vnúčika príde pozrieť natešená stará mama, ktorú naposledy videl pred pol rokom, asi len sťažka pochopí, že ide o osobu z rodiny. Nechápaví starí rodičia alebo iní príbuzní sa môžu cítiť dotknutí a vyvíjať na dieťa nátlak – „poď mi dať pusinku“, „poď vystískať babičku“. Tu ale urážlivosť nie je namieste a nútiť dieťa do takýchto blízkych kontaktov nie je správna cesta.
A aj mamička by sa mala riadiť svojim srdcom a pocitmi. Ak vidí, že dieťa sa bojí, je hanblivé, nebude ho nútiť do priameho kontaktu s ľuďmi. Rodičom môže byť táto situácia nepríjemná. Určite nechcú, aby babička s dedkom, ktorí prišli svoje vnúčatko z takej veľkej diaľky pozrieť, boli urazení. Ale je potrebné pamätať na to, že nútením dieťaťa do spomínaných prejavov, narúšame prirodzený vývinový krok dieťaťa.
To, čo deti potrebujú je, aby s nimi mama držala a chránila ich. Mamy by mali byť na strane dieťaťa a jeho strach akceptovať. Napríklad tým, že sa postarajú o bezpečnú vzdialenosť od cudzieho človeka a nenútia ho do ničoho, čo mu je nepríjemné.
Podobne ako pri téme o vzťahovej väzbe, sme sa inšpirovali kapitolou z knihy Igora Bukovského Návod na život pre bejby, ktorú vrelo odporúčame všetkým maminkám. 🙂
foto: pixabay.com
