Keď sa narodí dieťa, je to pre matku jedna z najkrajších chvíľ. Akonáhle ho prvýkrát uvidí, pocíti k nemu nekonečnú lásku a nevymenila by ho za nič na svete. Takto to býva v románoch ale aj v reálnom živote. Ale nie vždy. Nie všetky matky sú po pôrode šťastné a svoje dieťa milujú ho nadovšetko. To trápi aj štvornásobnú mamičku zo Slovenska.
Ako si vyliala dušu na Priznaniach žien na Facebooku, na štvrté dieťatko sa tešila. Keď sa však dcérka narodila, má dojem, že sa nedostavil pocit lásky ako tomu bolo pri prvých troch deťoch. Je z toho smutná a veľmi sa trápi. Na jej trápenie reagovalo aj mnoho súcitných mamičiek, ktoré jej poradili, aby sa nebála navštíviť psychológa. Podľa jedného z názorov svoju dcérku ľúbi, len si to neuvedomuje. Čo si myslíte vy?
Trápenie štvornásobnej mamičky:
„Ahojte, potrebujem to zo seba dostať von, pretože už neviem, ako ďalej. S partnerom máme skvelý vzťah, naozaj výnimočný. Časom prišlo bábo, potom druhé, tretie, všetko bolo okej. Občas prišli hádky, ale inak sme všetko spolu zvládali. Zrazu som opäť otehotnela. Spočiatku som sa tomu bránila, ale muž ma upokojil, že to dáme. Tešili sme sa na ďalší prírastok. Svoje deti milujeme nadovšetko, všetok voľný čas venujeme im. Učenie do školy, hranie sa s mladšími. Všetko to šlo. No prišiel deň pôrodu. Tešila som sa, keď to maličké uvidím a pocítim ten krásny moment znova. Ale ten pocit sa nedostavil. Neviem, ako je to možné. Tešila som sa, svoje deti milujem, ale ako prišla posledná dcéra, ten pocit lásky neprišiel. Je mi zo samej seba zle. Ako je možné, že svoje tri deti milujem, ale poslednú dcéru nejako neviem ľúbiť? Starám sa o ňu, vstávam v noci, hrám sa s ňou, bláznime sa, celý deň prakticky patrí jej, kým sú deti v škole a v škôlke, ale tento pocit, že k nej neviem nájsť cit, ktorý sa mal automaticky dostaviť, je na zbláznenie. Cítim sa hrozne. Maličkej to nedávam pocítiť, ani muž si nič nevšimol, snažím sa fungovať tak ako pri starších, ale vnútorný pocit ma zožiera. Možno si poviete, že čo som to za matku, ale úprimne, sama neviem, čo sa stalo. Prosím vás, neviete mi povedať, čo mám robiť? Nepoznáte niekoho, kto toto prežíva? Zmenilo sa to časom? Idem sa z toho zblázniť, ani si neviete predstaviť ako ma to ničí. Snažím sa k tomu prinútiť, vravím si, že to príde, musím byť trpezlivá, ale stále nič. Dala by som aj život za ňu, je to moja dcéra, ale neľúbim ju. Prosím vás povedzte mi, čo mám robiť.“
Zdroj: cas.sk | Foto: pexels.com
