Médiá nás denne informujú o smrti v priamom prenose a my sme si na ňu už akosi zvykli. Správy o vojnových konfliktoch, pokiaľ sa nás osobne netýkajú, vpustíme jedným uchom dnu a druhým von. Málokedy si však uvedomíme, že v každom z nich trpia a zomierajú aj deti. Médiá ich schovávajú pod názov „civilisti.“
Vojnou najviac trpia nie tí, ktorí ju riadia, ale deti. Organizácie Unicef a OSN začiatkom tohto roka priniesli správu o alarmujúcom dopade vojnových konfliktov na deti, žijúce v Sýrií.
Rok 2016 ako naj…
Podľa správy Organizácie Spojených národov (OSN) bol rok 2016 z viacerých hľadísk tým naj. Zomrelo najmenej (!) 652 detí, čo je o 20% viac ako v roku 2015. Viac ako 850 detí vo veku od piatich rokov bolo naverbovaných do prvých bojových línií. Či už ako samovražední atentátnici, kati, živé pasce alebo hliadkujúci dozorcovia. Tisíce detí muselo žiť v obkľúčení, bez rodičov. Aby prežili do ďalšieho dňa, za trochu jedla plnia príkazy členov teroristických skupín. Správa zdôrazňuje, že čísla môžu byť vyššie, keďže bezprávie na deťoch sa deje aj na miestach, kde humanitárna pomoc nemusí pôsobiť.
Jediná útecha je vlastná smrť
Mirna Yacoub, zástupca UNICEF v Sýrií hovorí: „Katastrofálna situácia v krajine tlačí ľudí na okraj. Jediné, v čom vidia útechu, je vlastná smrť. Treba o tom písať.“
Deti sa potulujú po uliciach, v troskách zrútených budov hľadajú drevo, aby sa večer zohriali. Ich školy boli zbombardované po náletoch, odhaduje sa, že priamo v školách počas vyučovania zomrelo vlani asi 250 detí. Zhruba tretina škôl v krajine sa nepoužíva a tie, čo zostali, zhabali vojenské skupiny.
Zrútené budovy, zrútené sny
Za množstvom zrútených budov po celej krajine je však niečo viac. Zrútené sny detí. Každé z nich malo obľúbenú hračku, túžilo hrať s kamarátmi futbal, večer si sadnúť k spoločnej večeri a ráno ísť do školy… teraz nemajú nič. Po smrti jedného alebo oboch rodičov sa stávajú jedinými živiteľmi ostatných členov rodiny, prípadne ako detskí otroci pracujúci iba za jedlo.
„Chcel som sa stať lekárom, ale nemôžem už nič. Naša škola bola zbombardovaná. Boli sme zvyknutí hrať sa na školskom dvore, teraz sa bojím sem chodiť,“ priznáva šesťročný Ahmad pre Unicef. „Otec nás mohol vziať do inej školy v inej dedine. “
„Neviem ani čítať, ani písať. Jediné, čo viem, je nakresliť oblohu, more a slnko. Pripravujem fazule, sóju, hummus, zemiaky…chcem opustiť tento dom, je to ako väzenie,“ hovorí iba štvorročný Fares, sýrsky utečenec žijúci v Libanone.
Podľa správy približne 1,7 milióna detí v Sýrií žije bez prístupu k vzdelaniu. Napriek tomu, mnohé z nich denno-denne riskujú a dochádzajú do svojich škôl priamo cez bojové línie. Iné niekoľko dní cestujú aj do odľahlých oblastí, kde sa ukrývajú ich učitelia, aby si dokončili záverečné skúšky.
Zdroj: www.buzfeed.com, www.unicef.org | Foto: www.wikimedia.org, www.flicr.com
