Denisa žije s Marcelom už skoro dvadsať rokov. Dlhé roky pracovala ako taxikárka. Mala vytvorenú vlastnú klientelu, keď bolo potrebné ostať z deťmi doma, nemusela sa nikomu doprosovať o voľno, ani si meniť zmeny, jednoducho bola sama sebe pánom, s celkom slušným platom. Ich spoločné manželstvo bolo dlho bezproblémové a šťastné. No odrazu sa čosi zlomilo.
„Marcel sa jedného dňa zbláznil. Začal ma obviňovať z nevery, stále keď som odchádzala na jazdu mal trápne reči. Zo začiatku som to ešte brala ako úlet, no o pár mesiacov to začalo byť neúnosné. Vrieskal, vymýšľal si vykonštuované teórie, musela som s taxikárčením prestať.“
Zmenila zamestnanie, no želaný efekt to neprinieslo
Pre ženu, ktorá mala pracovnú dobu vytvorenú pre jej potreby to bolo veľmi ťažké. Musela si nájsť novú prácu, za pásom. S pevne určenou pracovnou dobou i pracovnými podmienkami. Odrazu mala nad sebou niekoho, kto jej začal hovoriť, kedy ísť na toaletu, kedy sa ísť najesť, nejaké voľno k chorému dieťaťu bolo nemysliteľné. Nič príjemné pre matku dvoch detí. Nehovoriac o tom, že jej plat šiel oveľa dole.
„Myslela som si, že sa Marcel zmení, ale kdeže. Práveže sa to ešte viac zhoršovalo. Vyvolával mi skoro každú hodinu, ale keďže na prevádzke nemôžeme mať vlastné mobily, jeho fantázia pracovala ešte viac. Nedokázala som mu vysvetliť, že jednoducho nikoho nemám, nikoho som nikdy nemala, nikoho okrem neho nechcem. Zbytočne. Vozieval ma do práce i z práce, nemohla som s nikým prehodiť ani slovíčka, vybehnúť s kamarátkami na kávu bolo nemysliteľné.“
„Keby tvoj muž pil, tak ťa zabije!“
Denisa skúšala manžela prehovoriť na poradňu, ale zbytočne. Presvedčovala ho, že je to choroba, ktorá sa dá liečiť pod odborným dohľadom. No on ani počuť. A tak spoločne vyskúšali kartárku v neďalekej dedine, o ktorej sa dozvedela od známych.
„Nikdy som neverila veciam medzi nebom a zemou. A podobné existencie doteraz považujem za šarlatánov. Ale povedala som si, že za skúšku nič nedám, maximálne nejakých pár eur. Len som vošla do dverí, divná cigánska pani sa na mňa zahľadela a tleskla rukami: „Dievča moje, keby tvoj muž pil, tak ťa zabije.“ Tieto slová ma natoľko vydesili, že som sa rozhodla konať.“
Útek nie je riešenie
Nešťastná žena pobalila veci sebe aj deťom a odišla od Marcela. V meste si prenajala byt, a chcela začať odznova. No Marcel stále vyvolával, sľuboval že sa zmení, že ju nechá žiť.
„Nezvládla som to dlhšie ako mesiac. Potom som sa vrátila k Marcelovi naspäť. Kvôli deťom, ale aj kvôli sebe. Veď ho ja milujem, čo už s ním. Nejako to už zvládnem. Veď ma nebije, nepije, musím veriť, že to všetko dobre skončí. A keď nie, odísť môžem hockedy. O pár rokov budú deti dospelé, ak sa to nezmení, na odchod mám času potom.“
Žiarlivé ženy dokážu byť neznesiteľné
Mirka iného chlapa ako Vlada nepoznala. Bola to jej prvá láska. V skorom veku otehotnela, bola svadba, šťastiu nestálo nič v ceste. Počas piatich rokoch sa im narodili ešte ďalšie dve detičky. Všetko bolo v poriadku, zmena nastala až po desiatich rokoch manželstva. Mirka začala chorobne žiarliť. Na Vladovi si vypestovala závislosť. Keď sa po ceste zarozprával s kamarátom, už mu vyvolávala kde je. Počas nakupovania v obchode mal minimálne tri telefonáty.
„A toto ešte, a tamto ešte, a nie je tam žiadna žena?“
Nemohol s kamarátmi na pivo, do lesa na huby, s deťmi na ihrisko, ku mame na dedinu. Kontrola bola v práci i na ceste domov. Vlado to zvládol ešte tri roky. Potom sa pobalil a nadobro odišiel. Našiel si novú ženu a už je spokojný. Naproti tomu je Mirka nešťastná, opustila sa a začala piť. Za tie roky si na mužovi vytvorila takú závislosť, že bez neho už nevie žiť.
Vo vzťahu musia obe strany slobodne dýchať
Žiarlivosť, dennodenné kontrolovanie mobilov, mailov, či bezdôvodné osočovanie nie je pre nikoho príjemné. A veľmi rýchlo sa môže stať, že druhej strane prasknú nervy a z takéhoto vzťahu odíde. Je pravda, že my ženy vydržíme toho viac a skôr sa prispôsobíme a tí, čo opúšťajú neviditeľné reťaze sú muži. Bohužiaľ, niekedy je žiarlivosť tak nebezpečná závislosť, že sa veľmi ľahko môže stať nešťastie.
Čo nás vedie k tomu, že našim polovičkám neveríme a nevedome im ničíme život? Je to skutočne nedostatok sebalásky? Možno si len málo veríme. Naše nízke sebavedomie nás presviedča, že nie sme hodné lásky, a tak naša fantázia začne dostávať na obrátkach. Pred našimi očami sa vyvíja príbeh, ktorý nemá s realitou nič spoločné a my stvárame kúsky, ktoré by sme ani nechceli, no nevieme s tým prestať.
Denisa sa vďaka Marcelovej žiarlivosti „dobrovoľne“ vzdala obľúbenej práce a každú noc sa bojí, aby Marcel nezačal piť. Mirka sa vďaka svojej chorobe stala alkoholičkou, žije sama, opustená a stratila zmysel života.
Určite nie je jednoduché pripustiť si, že vo vzťahu je problém a že ho zvnútra pomaly zožiera nejaká choroba. Ale práve uvedomenie si problému a jeho pomenovanie je prvým krokom na ceste k vyliečeniu. Nebojte sa o tom hovoriť, či už s partnerom, poradcom alebo lekárom. Vždy je dôležité o tom hovoriť, pretože žiadna choroba sa nevylieči sama od seba. Práve naopak, naberie na sile. Nahliadnime do svojho vnútra skôr, než vyvedieme niečo, čo nebudeme môcť vziať späť.
Foto: Pixabay.com
