Rozchod mojej dcére veľmi neprospel a niesla ho veľmi ťažko. Boli spolu roky a ona sa dlhé týždne trápila. Ja, ako mama, som sa tomu nedokázala prizerať. Stále len sedela doma, nechcela chodiť von s kamarátmi, do práce sa jej vstávalo ťažko, celý čas sedela v slzách. Cez víkend som ju vyhnala von s kamarátkami. Mala dosť rokov na takéto pubertiacke opúšťanie sa. Musela chodiť do práce a zarábať na seba a svoje výdavky. Netušila som však, čo týmto príkazom spôsobím.
Dcéra sa vrátila z piatkovej diskotéky ako nový človek. Netušila som, kto ju vymenil, ale tešila som sa. Po príchode domov sa mi zdôverila s novou známosťou. Bolo jasné, že sa zaľúbila na prvý pohľad, neprikladala som tomu však väčší význam.
Stretávali sa každý deň dlhšiu dobu a vtedy som to začala vážne vnímať aj ja. Po čase nás zoznámila a on sa pomaly, ale isto stával súčasťou rodiny. Bola som rada, že sa tu objavil niekto, kto jej vrátil elán do života. Po roku a pol sa rozhodli, že sa vezmú. Celá rodina sa tejto novinke potešila. A ja s manželom sme sa tešili hlavne na vnúčatá. Dcérin snúbenec bol mladý muž, ktorý usilovne pracoval a o moju dcéru sa vzorne staral. Často dcére alebo nám niečo kúpil, ale šetriť vedel.
Svadba bola veľkolepá, keďže obaja mladomanželia boli z veľkých rodín. Vtedy som bola najšťastnejšia matka aj svokra na svete. Po svadbe sa rozhodli presťahovať do hlavného mesta. Dôvodom bola práca, aj keď obaja mali perfektne platené pozície. Mrzelo ma to, chcela som byť nablízku, ak by sa rozhodli mať bábätko. Nikoho sa na názor neopýtali, zbalili sa a do dvoch mesiacov ich nebolo. Zo začiatku sme si často telefonovali alebo písali. Založila som si aj účet na sociálnej sieti, aby sme boli v kontakte, avšak nemalo to veľký úspech. Dcéra už bola tehotná a ja som sa neuveriteľne tešila, preto som kontakty určite prerušiť nechcela.
Telefonáty boli zriedkavejšie a oveľa kratšie, dcéra ich veľmi často ukončovala s nejakou výhovorkou. Sama od seba sa už ani neozvala. Mám pocit, že dcérinmu mužovi išlo celý čas presne o toto – aby nás rozdelil a mal moju dcéru len pre seba. Moje vnúčatko má už rok a ja som ho ešte ani nevidela. Nechcú prísť na návštevu a nás ešte ani raz nezavolali. Neviem, čo sme im urobili, vždy sme sa snažili byť milý a pomáhali sme ako sa len dalo.
Počas posledných dní som sa však rozhodla urobiť radikálne rozhodnutie. Pôjdeme spolu s manželom za nimi, aj keby sme mali prespať v hoteli. Chcem, aby pochopili, že rodina, je to najdôležitejšie, čo máme.
Foto: pixabay.com
