Máte to za sebou. Bolesti ustúpili a vám sa derie na jazyk: „Konečne!“ Po tom, ako ste úspešne porodili, to ale ani zďaleka nekončí. Túto pravdu veľmi dobre vie každá mamička. Ďalšou dôležitou úlohou je „naučiť sa dojčiť“. Mamina malého Lukáška mala to šťastie, že drobec sa prisal ešte v pôrodnej sále. O to veľké bolo jej sklamanie, keď to po príchode na izbu „zabudol“ a nie a nie uchopiť zdroj mlieka.
Svojej spolubývajúcej hovorí, že tomu vôbec nemôže uveriť. „Tak dobre mu to išlo. Dokonca, keď sme sa museli presúvať z pôrodnej sály na izbu, ho sestrička odo mňa „odtŕhala“,“ nechápala mamina Sára, kde sa stala chyba. A tak trpezlivo malého prikladala, on sa búril a evidentne o mlieko nejavil záujem. Trvalo to niekoľko minút, zúfalá Sára netuší, koľko ich bolo. Zdali sa jej nekonečne dlhé.
Takto si prvé stretnutie so svojim synom v izbe nepredstavovala. Hrial ju dobrý pocit z toho, že jej drobec túto základnú vec pochopil ešte na sále. Teraz by tento čiernovlasý krásavec od nej ušiel, ak by mohol. Vytriezvenie z tejto bezvýchodiskovej situácie prišlo už o chvíľu.
Spolu so sestričkou z novorodeneckého, ktorá „napochodovala“ do izby ako veľká voda. Z jej úst vyšla jedna veta: „Toto nie je vaše dieťa!“
„A potom ma začala obviňovať z toho, že ja som jej vraj prikývla na nejaké ňou vyslovené meno, ktorým sa dieťa malo volať. Ja som sestričke žiadne meno nerozumela. Veď by som si predsa nevzala cudzie dieťa, keď čakám na to vlastné,“ vysvetľuje nahnevane Sára. Na druhej strane jej už bolo jasné, prečo taká veľká zmena pri snahe ho dojčiť. Ani vo sne by ju nenapadlo, že sa takýto omyl môže stať a prinesú jej kópiu vlastného dieťaťa.
„V eufórii, že mi už konečne syna doniesli, som ani náhodou nešla kontrolovať malého náramok alebo nálepku ukrytú v perinke, s jeho menom,“ pokračuje Sára. Po príchode sestričky jej povedala svoj názor na celú vec a právom bola z toho frustrovaná.
O niekoľko minút už bolo repete. Prišla tá istá sestrička, tentoraz už so správnym dieťaťom. Spolu s nimi ceduľka s menom Lukáš, ospravedlnenie, ktoré mohlo prísť už skôr a prílev informácii, ktoré pri prvom stretnutí so sestričkou chýbali.
„Naozaj stačilo len to ospravedlnenie a človek sa už na vec pozeral aj z druhého uhľa pohľadu. Potešila som sa, že v dojčení môžeme pokračovať tam, kde sme začali. Myslím, že je ale pochopiteľné, že na túto príhodu z pôrodnice, rozhodne tak skoro nezabudnem,“ uzatvára svoje rozprávanie čerstvá mamina.
foto: pixabay.com
