Napriek tomu, že vybudoval jednu z najväčších hi-tech firiem na svete, Steve Jobs veľmi prísne obmedzoval svoje deti v používaní mobilných zariadení. iPhone či iPad mu zarobili milióny dolárov, jeho meno je stále synonymom vizionárstva svojej doby. Avšak k svojim deťom bol v tejto otázke veľmi prísny. Prečítajte si, prečo.
Redaktor denníka New York Times, Nick Bilton, sa so Stevom Jobsom stretol v čase, kedy svetu predstavil prvý iPad.
Vedia, čo robia
Na otázku, či deti technického vizionára tieto „mašinky“ majú rady a ich aj aktívne využívajú, Steve odpoveďou prekvapil. „Ešte ich nevyskúšali. Limitujeme, koľko technológií naše deti doma používajú.“
Rovnakú odpoveď uviedol aj Chris Anderson, zakladateľ spoločnosti 3D Robotics, ktorá sa zaoberá výrobou dronov a diaľkovo riadenej technológie. „Moje deti označili mňa a moju manželku za fašistov, boli veľmi nahnevaní a tvrdili, že žiaden z ich kamarátov nemá doma také prísne pravidlá. Videli sme nebezpečenstvo technológií na vlastné oči, videl som to aj na sebe. Nechcem, aby sa to stalo mojim deťom.“
Podľa novinára je podobné správanie mocných osobností zo sveta techniky úplne normálne a rýchlo sa rozrastá. V Silicon Valley (prezývka pre časť USA medzi Los Angeles a San Franciscom, kde sídlia významné hi-tech firmy) presadzujú nový trend. Ľudia tu hľadajú pre svoje deti alternatívne školy bez použitia počítačov a internetu a kde hlásajú návrat ku knihám.
Návrat späť? Vôbec nie. Krok vpred!
Rodičom, ktorí moderné technológie využívajú na dennej báze, budú nasledujúce riadky znieť ako návrat späť. Kritika je však možno na mieste, veď už aj ročné deti môžeme vidieť s tabletom či mobilom, ktorý hovorí – mačička – mňau, somárik – iá.
Každý počítač, tablet či mobil vyžaruje žiarenie a pracuje s wifi signálom. Ich kombinácie vedecké skupiny označili za preukázateľne zdraviu škodlivé. Čo však deti strácajú z psychologického hľadiska?
-nedostatok kreativity. Keď si dieťa zapne web, sleduje rozprávky, hrá hry, výsledky úloh si nájde na nete. Jeho mozog lenivie. Ak ho vychovávate k tomu, že všetko vie nájsť na Googli, stratí motiváciu hľadať všetky informácie na vlastnú päsť.
-strata zvedavosti a nadšenia. Pamätáte sa na to, keď nebol internet? Ak ste potrebovali spraviť úlohu, museli ste ísť do knižnice, hľadať, hľadať a hľadať. Trvalo to čas, ale stálo to za to! Tie vedomosti sa stali súčasťou vašej dlhodobej pamäte. Teraz, keď chcete niečo vedieť, zapnete mobil a máte to okamžite. Lenže na druhý deň si to už nepamätáte. Pretože nechcete.
-strata trpezlivosti. Všetko, čo potrebujete vedieť, máte na dosah jedného tlačidla. Ak to nemáte do pár sekúnd, je problém. Ste nervózni, už keď váš počítač nechce pracovať a „točiť koliečko.“ Tvorcovia web stránok sú dnes vinní za to, že vám nenájdu informácie do desiatich sekúnd. Táto netrpezlivosť sa potom prenáša aj do bežného života.
-nedostatok pohybu. Deti sa musia hýbať každý deň. Ak nebudú mať obmedzenia, ľahko si nájdu výhovorky, prečo nemôžu ísť von. Dostanú sa do začarovaného kruhu, z ktorého ide ťažko von.
-strata sústredenia voči počutému slovu. Deti, ktoré mali na školách povolené mobily, boli už po prvej minúte vyučovania nepozorné a nesústredené na vyučujúceho. Dôvod? Očakávanie notifikácií na Facebooku a nutkanie rýchlo na ne odpovedať.
-strata schopnosti komunikovať. Ak chceme, aby deti pochopili, aké dôležité je navzájom komunikovať, musíme im obmedziť prístup ku mobilu, tabletu a internetu. Nebude to jednoduché, ale treba to skúsiť.
Zdroj: www.independent.co.uk, www.nextshark.com, www.lifehack.com | Foto: www.pixabay.com, www.flickr.com, www.wimeo.com
