Dieťa NIKDY nemôžete nechať plakať…NIKDY ho nemôžete trestať…zvýšiť na neho hlas. VŽDY tu musíte byť pre neho, chrániť ho a prejaviť mu za KAŽDÝCH okolností absolútnu podporu. NIKDY mu nesmieme znižovať sebavedomie priostrou kritikou, či poukazovaním na jeho chyby…Jednoducho robte všetko preto, aby bolo vaše dieťa LEN šťastné, spokojné a cítilo sa výnimočné….Ale čo ak mu práve TÝMTO najviac ublížime? Čo ak práve z tých šťastných detí sa stávajú nešťastní dospelí?
Možno sa aj pousmejete nad extrémnymi názormi typu „nič okrem dieťaťa neexistuje“, ktorými sa momentálne zaplňujú rodičovské blogy a internetové diskusie. Ale treba priznať, že každá mamička viac, alebo menej vyznáva názor, že pre rodiča by malo byť šťastie dieťaťa prvoradé. Takže myšlienka, že existuje niečo ako „prílišná starostlivosť“, či „nadmerná rodičovská láska“ nám znie…absurdne.
To, čo si teraz prečítate, vás určite bude šokovať: áno, so starostlivosťou o dieťa to skutočne môžete prehnať a dokonca mu ňou ublížiť rovnako ako keby ste ho zanedbávala!
Lebo objektívne vzaté, ľudia, ktorí boli v detstve zanedbávaní, bojujú s podobnými problémami ako tí, na ktorých sa rodičia priveľmi sústredili. Pýtate sa, aké problémy môžete spôsobiť svojmu dieťatku v dospelosti tým, že ho bezhranične milujete a najradšej by ste za neho aj dýchala? Vybrali sme pre vás aspoň 5 tých najčastejších. 5 vlastností, podľa ktorých zistíte, že človek bol rodičmi príliš milovaný.
Neschopnosť udržať si partnera
Je to smutné pravidlo, že dieťa rodičmi absolútne milované, nemá v dospelosti šťastie v láske. Skôr, alebo neskôr skončí rozchodom – väčšinou zo strany partnera. Prečo? Ľudia priveľmi milujúcich rodičov jednoducho nevedia, že lásku druhého človeka si musia vážiť, že to nie je samozrejmosť. Ako by mohli? Rodičia ich milovali bezvýhradne, vždy a za každých okolností. ..a nikto im nepovedal, že túto charakteristiku má len láska rodičovská. Že v bežných ľúbostných vzťahoch treba okrem brania aj dávať – že to nebude vždy len o ich pocitoch, potrebách a túžbach…Vlastne ani keby veľmi chceli, nedokážu sa o pocity, túžby a problémy svojho partnera úprimne zaujímať…a nikdy nepochopia, prečo od nich ich manželia, priateľky, nápadníci vždy napokon utečú.
Nedokáže na sebe zapracovať a zlepšiť sa
Tragédiou príliš milovaných detí je, že v dospelosti dokážu len fňukať a nadávať na životné okolnosti. Nikdy ich nenapadne, že ak chcú veci zlepšiť, musia sa zmeniť – nie čakať, že sa zmení všetko naokolo podľa ich želania.. Čo je jednoduchšie: Prinútiť skúsenú učiteľku pred dôchodkom úplne zmeniť svoj hodnotiaci systém, názor na to, ako má oznámkovať a skúšať, alebo sa jednoducho naučiť učivo podľa jej pokynov? Odpoveď je: najjednoduchšie je vyplakať sa rodičom, ktorí za neho napíšu úlohu, prípadne zariadia preloženie do inej triedy, k učiteľke, čo „bude mať pochopenie“. Dieťaťu sa dajú veci uľahčovať. Dospelý ale bude trpieť. Vlastne ho ani nenapadne, ako ľahko by si mohli život uľahčiť – stačilo by nevyplakávať, ale sa len trošku snažiť. Ale to oni nevedia…
Nemá s rodičmi normálny zdravý vzťah
Smutná irónia, že tie najviac milované deti, majú so svojimi rodičmi najviac komplikovaný vzťah. Ale z istého pohľadu je to logické: Ak postavíte svoje dieťa do stredu osobného vesmíru, má to pre vás dôsledky: buď podvedome a s ľútosťou rozmýšľate, čo všetko by ste mohla mať, keby ste sa „tak neobetovala“…alebo projektom „som dokonalá matka“ si zapĺňate vlastné prázdne miesto v duši…najčastejšie je to akási bizarná kombinácia oboch prípadov. Ako budú roky plynúť, medzi matku a dieťa sa vkrádajú výčitky (skryté, aj otvorené), prejavy závislosti, citové vydieranie, manipulácia…a to z oboch strán.
Za svoje zlyhania obviňuje okolie
Niekedy nás takí ľudia rozosmejú, inokedy rozčúlia. tie krkolomné konšpiračné teórie, nelogické očakávania, sprisahania za účelom zničenia jeho pokusov o úspech…Môže sa zdať, že je úžasné mať neochvejnú istotu vo svoju dokonalosť, výnimočnosť a genialitu…napriek jasným náznakom, že nie ste. Iste, ono priznať si všetky svoje chyby a prijať zodpovednosť, môže byť bolestivé…Ale určite nie tak bolestivé, ako presvedčenie, že celý svet je proti vám…že stretávate iba obmedzencov, čo nedokážu oceniť skutočnú osobnosť – teda vás, alebo závistlivcov, čo intrigujú a zákerne vás napádajú. Nečudo, že deti priveľmi milujúcich rodičov trpia depresiami!
Je neobľúbený
Doteraz spomínané problémy sa plne prejavia až v dospelosti. Ale tento problém je zrejmý už v škôlke alebo škole. Dieťa je neobľúbené, vrstovníci sa ho stránia, niekedy je dokonca šikanované. Rodičia zmenia škôlku, školu, ale po pár mesiacoch sa scenár opakuje. Dôvodom nie je, že by bolo nejako postihnuté, iné, alebo pochádzalo z chudobných pomerov…Je neobľúbené len a len pre svoje chovanie. Z domu je zvyknuté, že ho všetci milujú, chápu a vždy hľadia na veci z jeho pohľadu. Ono je samozrejme správne, keď si je dieťa isté láskou svojich rodičov,ale malo by vedieť, že akcia vyvoláva reakciu. Že náklonnosť a sympatie si treba zaslúžiť – aspoň u ľudí mimo najbližšej rodiny. NIKTO nie je povinný „ho chápať“, hľadať v ostrých slovách ten „dobrý úmysel“, či v arogantnom konaní tie „pochopiteľné dôvody“. Ak bude urážať a ubližovať ľuďom okolo seba, ľudia ho nebudú mať radi. Jednoduché!
Zdroj: L.ASHNEROVÁ, Keď rodičia milujú priveľmi| Foto: maxipixel; pixabay.com; youtube
